„Lekár je človek, ktorý predpisuje lieky, o ktorých vie málo, na choroby, o ktorých vie ešte menej, ľuďom, o ktorých nevie vôbec nič.“ Voltaire

To čo Voltaire vedel už v 18. storočí, platí stále a vždy platiť bude. „Lekár je človek, ktorý predpisuje lieky, o ktorých vie málo, na choroby, o ktorých vie ešte menej, ľuďom, o ktorých nevie vôbec nič.“

To je fakt, ktorý je preukázateľný spôsobom určovania diagnózy na základe podobnosti symptómov, ktorých príčina je ale u každého človeka iná.  Na symptómy lekár predpíše lieky systémom pokus omyl. A prečo je to tak? Moderná medicína lieči iba symptómy a nie príčinu, ktorá je vždy neviditeľná, preto nemôže byť lekárom ani poznaná. Príčina ochorenia nie je na úrovni viditeľných symptómov tela, ale na úrovni neviditeľných podvedomých programov mysle vibrujúcich strachom, ktoré permanentne spúšťajú stresovú odozvu tela v situáciách v ktorých na to nie je dôvod. Nájsť a odstrániť príčinu, ktorá je ukrytá hlboko v našom podvedomí je výlučne naša zodpovednosť. Lekár lieči len v rámci svojich možností, ale aj za to patrí všetkým lekárom obrovský rešpekt a úcta. Za ich náročnú, zodpovednú a vyčerpávajúcu prácu s chorými ľuďmi, ktorým sa v rámci svojho poslania snažia pomáhať najlepšie ako vedia.

Samozrejme, že v celom tomto kontexte nehovoríme o chirurgii, ale o psychosomatike a strese ako dôsledku mysle naplnenej strachom, ktorý je spúšťačom stresovej odozvy tela v situáciách v ktorých nejde o život. Stres alebo stresová odozva tela nie je nič iné ako fyzický prejav strachu. Civilizačné choroby, intolerancie, alergie, autoimunitné ochorenia... sú výsledkom príčinných súvislostí mysle a tela, ktoré sú neviditeľné a pre mnohých zatiaľ aj preto nepoznané.

Lekári nevedia nič o našom živote a bohužiaľ, vo väčšine prípadov ani my sami. Preto vnútornou prácou so sebou samým musíme otvoriť spomienky uložené v podvedomí kde je archivovaný celý náš život a nájsť traumatizujúce, bolestné zážitky na základe ktorých nás myseľ aj v súčasnosti bezdôvodne chráni pred opakovanou bolesťou. Traumy, pocity menejcennosti, opustenia, neprijatia, odmietnutia, nedostatku lásky..., životné sľuby, nesprávne interpretácie toho čo sa stalo, neustále spúšťajú stresovú odozvu tela v situáciách, v ktorých na to, za daných nových okolností, nie je žiadny dôvod. A práve tie sú príčinou dlhodobého podvedomého stresu, ktorý sa stal pre telo tak samozrejmou súčasťou jeho fungovania, že sa stal fyziologickým. 

Takže pravdou je, že lekár nás síce nemôže vyliečiť, ale systém lekárskej starostlivosti nám pomáha v liečení, lebo nám umožňuje veriť v liečenie. Telo reaguje na myseľ a na vieru v liečenie telo reaguje liečením. Viera v liečenie je presvedčenie, myšlienka bez frekvencie strachu – bez pochybnosti veríš, že sa liečiš a podľa toho koná aj telo. Viera v liečenie znamená pre telo pokyn na liečenie. Telo resp. mozog ako jeho riadiaci orgán aktivuje všetko potrebné k liečeniu. Imunitný systém je plne funkčný a samohojivé, samoliečivé a samoočistné funkcie tela sú aktivované a o všetko potrebné na vyliečenie tela sa postarajú. Len si spomeňte ako sa hoja rezné rany alebo telo po úrazoch či operáciách. Nie je to zázrak? Inteligencia tela je nekonečná a bola stvorená tak, aby sa sama uzdravovala. Náš prínos je v myšlienkach. Ak vibrujú strachom, obmedzujú ozdravné procesy tela. Ak vibrujú na frekvencii lásky, tieto procesy podporujú. Sme tvorcami svojho zdravia, a preto, NA MYŠLIENKACH ZÁLEŽÍ.

Celkový problém liečenia tela je, že nepoznáme svoje telo, jeho vnútorné procesy, nevieme čo mu prospieva a čo škodí. Nevieme, že máme obrovskú moc starať sa o svoje zdravie. Nevieme, že jedine my sme zodpovedný za naše zdravie alebo chorobu. Nie lekár. To je nesprávne presvedčenie, ktorým sme boli od detstva programovaní, že keď sa necítime dobre máme ísť k lekárovi, on nás vylieči. Nikdy nás nevylieči. Nemôže. Chémia, ktorú nám predpíše, symptómy iba potláča. Diagnóza je súbor podobných symptómov u viacerých ľudí, ale príčina je u každého z nich iná. To jediné čo nás môže vyliečiť, je náš správne fungujúci imunitný systém. Lieči viera v liečenie, aktivácia nášho imunitného systému v dôsledku absencie stresu a zmena naprogramovania mysle od negatívnych programov k pozitívnym. Telo reaguje na myseľ a nasleduje ju. Preto je potrebné, ak chceme byť zdraví, venovať pozornosť aj uzdraveniu mysle čo je možné len vnútornou prácou so sebou samým pri spoznávaní samého seba. Základnou rovnicou zdravia je: myseľ oslobodená od strachu = telo oslobodené od stresu. Ak uzdravíme myseľ, uzdravíme aj telo. Tento proces uzdravovania mysle a tela z nás robí tvorcov svojho zdravia a zodpovednosť za zdravie prenáša z lekárov na nás. Teraz keď to už vieme, nič nám nebráni vytvárať a starať sa o zdravie, aby stav nášho zdravia bol stavom trvalým.