Liečba pôstom

Dĺžka života v západných krajinách rastie, no bohužiaľ ... „podmienky moderného života spôsobujú vznik ochorení. Preto ich označujeme termínom CIVILIZAČNÉ OCHORENIA“.

Cukrovka, vysoký krvný tlak, obezita, rakovina. Počet ochorení prudko stúpa a spolu s tým rastie aj spotreba liekov. Nežiadúce účinky niektorých z týchto chemických barličiek sa pravidelne objavujú v správach či vytvárajú atmosféru nedôvery.

„Ak hovoríme o liečbe liekmi, pripúšťam, že sme sa ocitli v slepej uličke“. Možno však zaberie iný liečebný postup. Prastará metóda, ktorá má oporu v mnohých náboženstvách. Ktorú veda dlho ignorovala. Pôst.

V Rusku, v Nemecku a v Spojených štátoch skúmajú túto možnosť lekári a biológovia už pol storočia. „Chceli sme zistiť, či sa účinky dajú laboratórne pozorovať na hormonálnej úrovni“. „Obmedzenie prísunu kalórií zaberá. Môžeme účinky ešte zvýrazniť, ak organizmus vyhladujeme?“

Ako na nás pôst vlastne pôsobí? Na aké ochorenia zaberá? Výsledky sú úžasné. Najmä pokiaľ ide o ochorenie storočia. „Ide o nový prístup v liečbe rakoviny, ktorý niektorý ľudia nazývajú doplnkových prístupom“. Výsledky tejto práce priniesli neočakávané možnosti a naznačili odlišný prístup nazerania na ochorenie a jeho liečbu.

V srdci Ruska, v sibírskej tundre, prebieha jedinečný experiment. Už 15 rokov tu pôst predstavuje zásadnú súčasť politiky verejného zdravia. Tento postup sa opiera o štyridsať rokov vedeckých štúdií, ktoré bez vedomia západu prebiehali na tisíckach pacientov v bývalom Sovietskom zväze. Na základe tohto výskumu vznikli prepracované metódy, ktoré sa tu uplatňujú. Po náročnej štvorhodinovej ceste autobusom prichádza Ľjubov Baranovová do sanatória v Gorjačinsku. Prišla si po radu pre svojho brata, ktorého už liečili pôstom. Len o niekoľko stoviek metrov ležia brehy Bajkalského jazera s idylickou scenériou. Mesto Gorjačinsk je známe horúcimi prameňmi a od roku 1995 aj tunajším centrom pôstu. Liečbu prepláca štátna poisťovňa a celá budova je vyhradená na terapiu pôstom.

„Môj brat mal astmu, niekedy nemohol dýchať. V noci nespával a ani my ostatní sme nemohli zaspať. Keď si prečítal článok o pôste, rozhodol sa pre dvadsaťjeden dňovú hladovku. Na siedmy deň bol v poriadku, vyzdravel. Veril, že za tento zázrak vďačí tejto metóde. Tá ho vyliečila. Od vtedy hladoval už niekoľko krát“.

„Mala som strašnú alergiu na sladké. Napríklad aj na pomaranče. Roky som sa z nej liečila, no neúspešne. Alergia sa mi po každej liečbe znova vrátila. Bola som medzi prvými čo tu v Gorjačinsku skúšali hladovku. Hladovala som osemnásť dni“.

Nikto nevie ako telo zareaguje na nedostatok potravy. Pôst vzbudzuje strach. V prvej fáze liečby musia nových pacientov povzbudiť. Pacienti sa musia na liečbe sami podieľať. „Často prichádzajú ľudia, ktorých už liečili v nemocniciach. Urobili im tie najlepšie vyšetrenia, no nič nezabralo. Pôst je univerzálna metóda, ktorá účinkuje proti rôznym ochoreniam. Preto k nám ľudia často prichádzajú riešiť svoje problémy“.

Liečba je úplne jednoduchá. Pitie vody, vody a vody. V priemere 12 dní a nič viac. Niektoré pôsty trvajú aj tri týždne, v závislosti od závažnosti a dĺžky trvania ochorenia. Pri chronických stavoch pacienti prestávajú užívať lieky po dvoch až troch dňoch. Pacienti sú pod dohľadom lekárov. Má to zásadný význam. Hladovka na vlastnú päsť neprichádza do úvahy. Spolupráca s odborníkom v tejto oblasti je kľúčová.

Počas pôstu nedochádza k závažnému úbytku živín. Zaznamenávame pokles vitamínov C, D a E. No tieto zložky metabolizmu nemajú zásadný význam“.

Za 15 rokov sa na tunajších terapiách pôstom zúčastnilo 10 000 pacientov. Ich lekárske záznamy sa archivujú. Prichádzajú sem pacienti s ochoreniami ako cukrovka, astma, vysoký krvný tlak, reuma, alergia, atď. V takmer dvoch tretinách prípadov pacientom príznaky ustúpili po jednej alebo viacerých kúrach pôstu. Všetci tvrdia, že to najhoršie je nejesť. Pocit hladu zmizne za dva až tri dni. Náročná je tzv. acidická kríza. Oľga nejedla päť dní a túto fázu prekonala. V niektorých prípadoch ju sprevádza slabosť, závraty alebo bolesti hlavy. Je to cena, ktorú organizmus platí za prispôsobenie sa radikálnej zmene. Telo sa musí naučiť žiť zo zásob. „Tretí deň bol ťažký. Teraz je to viac menej v poriadku. Telo si na to zvyká. Dnes sa už cítim lepšie, no stále to nie je ono“. „Počas tretieho dňa dochádza k procesu eliminácie a detoxikácie. Preto je to trochu náročné a pacienti sa necítia dobre. Neskôr sa situácia zlepší. Telo sa vyčistí a začneme sa cítiť čoraz lepšie“. Podľa ruských lekárov je táto kríza kľúčovou fázou liečebného procesu. Analýzou moču zistíme vrchol tejto fázy a jej trvanie. Zmena režimu príjmu potravy zvyšuje aciditu krvi. „Počas krízy sa všetky ochorenia zhoršia a niekedy majú pacienti silné bolesti. Platí to napríklad o migréne alebo o bolestiach kĺbov, pri dne, či artritíde. Toto zhoršenie však netrvá veľmi dlho. Zvyčajne menej než dvadsaťštyri až tridsaťšesť hodín“. Táto kríza je prejavom zásadnej zmeny v tele. Organizmus sa musí živiť z vlastných zdrojov.

Ako si však zaistí energiu potrebnú na prežitie? Telo získava energiu z troch zdrojov. Glukóza, tuky, a bielkoviny. Kľúčovým zdrojom energie je glukóza, bez ktorej telo nedokáže fungovať. Bez nej nepracuje ani mozog. Po dni pôstu sa zásoby glukózy vyčerpajú.

Ako sa tomu systém prispôsobí? Pomerne rýchlo začne glukózu získavať z bielkovín a to hlavne z tých, ktoré sa nachádzajú v svaloch. Pri vytváraní náhrady za glukózu siahne aj po zásobách tuku. Počas pôstu získava telo energiu z tzv. ketónov. Práve tie budú hlavnou potravou mozgu. Ich výrobu zaistí pečeň. Skutočná továreň, ktorá sa podieľa na zmenách v ľudskom tele.

Po kríze sa v tele obnoví rovnováha. Niektoré liečebné postupy majú pacientom pomôcť pôst lepšie znášať. Črevná sprcha, telové zábaly, sauna a masáž. Ruskí lekári odporúčajú aj dve až tri hodiny denne cvičiť. To všetko má jediný cieľ. Stimulovať orgány, ktoré zbavujú telo škodlivých látok. Obličky, črevá, pečeň, pľúca, pokožku. Telo musí byť schopné zbaviť sa odpadových látok nahromadených v organizme.

„Dnes hladujem piaty deň. Pozrite sa mi na tvár a oči. Vyzerám ako mladé dievča. Nemám make-up. Som úplne prirodzená“.

No aj keď sa telo prispôsobí, hlava to vždy nedokáže. Pacienti pociťujú ako psychika ovplyvňuje teloa niekedy chcú veci, ktoré už nepotrebujú.

„Tretí deň bol najťažší. Jedlo však nechcel žalúdok, ale hlava. Je to náročné. V hlave vidíte lupienky, kolu a mäso. Kopu mäsa“. Keď tento psychologický hlad pominie, zmysly zbystria a človek pocíti radosť, akoby sa aj mozog začal očisťovať. „Cítim sa slobodná. Uvedomila som si svoju silu. Ak dokážem hladovať, dokážem čokoľvek“.

K čomu však dochádza počas pôstu? Prečo sa dve tretiny pacientov cítia lepšie? Toto číslo si zaslúži našu pozornosť. Je to len placebo efekt? Alebo je to vplyv eufórie, ktorú zažíva mozog. Podarilo sa tieto zmeny, ktoré všetci popisujú, aj zmerať objektívnymi metódami? Aby sme tomu lepšie porozumeli, musíme sa vrátiť o šesťdesiat rokov späť do čias, keď bol Sovietsky zväz veľkou pevnosťou a vedci nemohli prekročiť železnú oponu. Výskum sa odohrával v tajných laboratóriách, ďaleko od západu. Vo vede sa často stáva, že za pokrok môže náhoda. Myšlienka, ktorá sa zrodila v hlave vedca, otvoreného novým veciam. V Korsakovovej nemocnici v Moskve nahradili fyzickú zvieraciu kazajku chemickými prípravkami, no liečebné postupy sa veľmi nepoľudštili. Jedného dňa sa psychiater Jurij Nikolajev stretol s pacientom, ktorý bol psychicky na dne a odmietal potravu. Lekár sa rozhodol porušiť zaužívaný postup a nenútil pacienta jesť. Vo svojich poznámkach s prekvapením píše: „od piateho dňa sa jeho psychický stav začal zlepšovať. Pacient otvoril oči. Na desiaty deň začal chodiť, no stále nerozprával. Na pätnásty deň vypil pohár jablkového džúsu, ktorý mal na nočnom stolíku. Potom sa išiel prejsť. Postupne sa znova zaraďoval do spoločnosti“. Muž sa napokon uzdravil. Išlo o výnimočný prípad. Psychicky chorého pacienta uzdravil pôst. Jurija Nikolajeva zaskočili takmer zázračné účinky liečby. Ďalších 15 rokov pokračoval v jej rozvíjaní. Úspech prekonal jeho očakávania a čoraz viac pacientov chcelo podstúpiť novú liečbu. Nikolajev liečil schizofréniu, depresie, fóbie a obsesívne syndrómy. Priemerná doba pôstu sa pohybovala od dvadsaťpäť do tridsať dní, no hladovanie občas trvalo aj štyridsať dní.

V malom Moskovskom byte kde otec býval, si jeho syn spomína na silnejúci odpor lekárskeho sveta proti tejto liečbe. „Lekári boli proti pôstu, pretože nechápali jeho podstatu. Ľudia zvyčajne považujú hlad za niečo zlé. Musíte zabudnúť na to, čo poznáte, aby ste prijali myšlienku, že sa pôst dá využiť ako liečebná metóda. Pre lekára je to ešte náročnejšie než pre bežného človeka“. Aby umlčal kritikov a zapísal sa do dejín vedy, Nikolajev vykonal rozsiahly výskum. Psychologické a biochemické testy, hormonálne údaje, encefalogramy stoviek pacientov pred a po pôste. Psychiatri odhalili vzťah medzi pozorovanými zmenami v tele počas pôstu a zlepšením zdravotného stavu pacienta. „Pôst nevplýva len na psychické ochorenie, ale na celú osobnosť“. Mladý doktor Gurvič bol členom tímu. So skúseným vedcom pracoval osemnásť rokov. „Pôst stimuluje a pôsobí ako antidepresívum. Stimulačný účinok sa prejaví už počas prvého týždňa a antidepresívny vplyv nastane počas prvého týždňa obnovenia príjmu potravy. Okrem toho má aj upokojujúci sedatívny účinok. Ten možno pozorovať po acidickej kríze“.Nikolajev liečil pôstom osem tisíc pacientov. Zásadné zlepšenie zaznamenali v sedemdesiatich percentách prípadov. O šesť rokov neskôr si pacienti v štyridsiatich siedmich percentách prípadov tento pozitívny vplyv zachovali. Niektorý sa mohli znova začleniť do bežného života a starať sa o rodinu. Vedcov však čakalo ďalšie prekvapenie. Z Nikolajovho tímu si všimli, že sa nezlepšilo len psychické zdravie pacientov, ale aj niektoré fyzické ochorenia pacientov, ako vysoký krvný tlak, artritída, astma či ekzémy. Oslovil vládne úrady. Ministerstvo zdravotníctva bolo skeptické a rozhodlo sa výsledky výskumu preveriť. Bolo to v roku 1973. Úlohu zverilo niekoľkým známym lekárom. Medzi inými aj profesorovi Maximovovi a Kokosovovi. Išlo o armádnych lekárov. Tí rozkaz splnili. „Dovtedy som o pôste nič nevedel. Dostal som dve úlohy. Overiť či metóda funguje, a ak áno, vysvetliť prečo“. „Mali sme skúmať žalúdočné šťavy, pečeň, pankreas a črevá. Bakteriálny profil, úroveň imunity a látkovú výmenu minerálov a vitamínov“. Výskum prebiehal na tisícoch pacientov. Vedci potvrdili Nikolajevové zistenia. Zostavili presné zoznamy indikácií a kontraindikácií pôstu.

Indikácie: ochorenia priedušiek, kardiovaskulárne problémy, ochorenia žalúdka a čriev, endokrinologické problémy, ťažkosti s trávením, ochorenia kostí a kĺbov, choroby kože.

Kontraindikácie: rôzne druhy rakoviny, tuberkulóza, cukrovka I. typu, chronická žltačka, zápal žíl, anorexia.

Ako však možno vysvetliť účinky pôstu? „Pôst spôsobuje stres. Ten aktivuje proces sanogenézy. Mechanizmus uzdravovania a autoregulačné procesy, ktoré zvyčajne nie sú aktívne v dôsledku vášho životného štýlu“. Zdá sa, že práve stres tu zohráva zásadnú úlohu. Stresom reagujeme na zmenu prostredia, ktorou je v tomto prípade nedostatok potravy.

Hrozí hlad, telo začne biť na poplach. Odštartujú sa v ňom hormonálne a neuroendokrinné zmeny. Hormóny mobilizujú zásoby v tele. Tento proces má aj protizápalový účinok. Práve tieto autoregulačné mechanizmy majú podľa ruských lekárov terapeutický význam. Výrazne sa zlepší zloženie krvi, napríklad hladina glukózy, cholesterolu, triglyceridov a inzulínu. Energetický výdaj postupne klesá, dýchanie a tep sa spomalia a klesne aj krvný tlak. Tráviaci systém prejde do stavu pokoja.