Liečba pôstom

Dĺžka života v západných krajinách rastie, no bohužiaľ ... „podmienky moderného života spôsobujú vznik ochorení. Preto ich označujeme termínom CIVILIZAČNÉ OCHORENIA“.

Cukrovka, vysoký krvný tlak, obezita, rakovina. Počet ochorení prudko stúpa a spolu s tým rastie aj spotreba liekov. Nežiadúce účinky niektorých z týchto chemických barličiek sa pravidelne objavujú v správach či vytvárajú atmosféru nedôvery.

„Ak hovoríme o liečbe liekmi, pripúšťam, že sme sa ocitli v slepej uličke“. Možno však zaberie iný liečebný postup. Prastará metóda, ktorá má oporu v mnohých náboženstvách. Ktorú veda dlho ignorovala. Pôst.

V Rusku, v Nemecku a v Spojených štátoch skúmajú túto možnosť lekári a biológovia už pol storočia. „Chceli sme zistiť, či sa účinky dajú laboratórne pozorovať na hormonálnej úrovni“. „Obmedzenie prísunu kalórií zaberá. Môžeme účinky ešte zvýrazniť, ak organizmus vyhladujeme?“

Ako na nás pôst vlastne pôsobí? Na aké ochorenia zaberá? Výsledky sú úžasné. Najmä pokiaľ ide o ochorenie storočia. „Ide o nový prístup v liečbe rakoviny, ktorý niektorý ľudia nazývajú doplnkových prístupom“. Výsledky tejto práce priniesli neočakávané možnosti a naznačili odlišný prístup nazerania na ochorenie a jeho liečbu.

V srdci Ruska, v sibírskej tundre, prebieha jedinečný experiment. Už 15 rokov tu pôst predstavuje zásadnú súčasť politiky verejného zdravia. Tento postup sa opiera o štyridsať rokov vedeckých štúdií, ktoré bez vedomia západu prebiehali na tisíckach pacientov v bývalom Sovietskom zväze. Na základe tohto výskumu vznikli prepracované metódy, ktoré sa tu uplatňujú. Po náročnej štvorhodinovej ceste autobusom prichádza Ľjubov Baranovová do sanatória v Gorjačinsku. Prišla si po radu pre svojho brata, ktorého už liečili pôstom. Len o niekoľko stoviek metrov ležia brehy Bajkalského jazera s idylickou scenériou. Mesto Gorjačinsk je známe horúcimi prameňmi a od roku 1995 aj tunajším centrom pôstu. Liečbu prepláca štátna poisťovňa a celá budova je vyhradená na terapiu pôstom.

„Môj brat mal astmu, niekedy nemohol dýchať. V noci nespával a ani my ostatní sme nemohli zaspať. Keď si prečítal článok o pôste, rozhodol sa pre dvadsaťjeden dňovú hladovku. Na siedmy deň bol v poriadku, vyzdravel. Veril, že za tento zázrak vďačí tejto metóde. Tá ho vyliečila. Od vtedy hladoval už niekoľko krát“.

„Mala som strašnú alergiu na sladké. Napríklad aj na pomaranče. Roky som sa z nej liečila, no neúspešne. Alergia sa mi po každej liečbe znova vrátila. Bola som medzi prvými čo tu v Gorjačinsku skúšali hladovku. Hladovala som osemnásť dni“.

Nikto nevie ako telo zareaguje na nedostatok potravy. Pôst vzbudzuje strach. V prvej fáze liečby musia nových pacientov povzbudiť. Pacienti sa musia na liečbe sami podieľať. „Často prichádzajú ľudia, ktorých už liečili v nemocniciach. Urobili im tie najlepšie vyšetrenia, no nič nezabralo. Pôst je univerzálna metóda, ktorá účinkuje proti rôznym ochoreniam. Preto k nám ľudia často prichádzajú riešiť svoje problémy“.

Liečba je úplne jednoduchá. Pitie vody, vody a vody. V priemere 12 dní a nič viac. Niektoré pôsty trvajú aj tri týždne, v závislosti od závažnosti a dĺžky trvania ochorenia. Pri chronických stavoch pacienti prestávajú užívať lieky po dvoch až troch dňoch. Pacienti sú pod dohľadom lekárov. Má to zásadný význam. Hladovka na vlastnú päsť neprichádza do úvahy. Spolupráca s odborníkom v tejto oblasti je kľúčová.

Za 15 rokov sa na tunajších terapiách pôstom zúčastnilo 10 000 pacientov. Ich lekárske záznamy sa archivujú. Prichádzajú sem pacienti s ochoreniami ako cukrovka, astma, vysoký krvný tlak, reuma, alergia, atď. V takmer dvoch tretinách prípadov pacientom príznaky ustúpili po jednej alebo viacerých kúrach pôstu. Všetci tvrdia, že to najhoršie je nejesť. Pocit hladu zmizne za dva až tri dni. Náročná je tzv. acidická kríza. Oľga nejedla päť dní a túto fázu prekonala. V niektorých prípadoch ju sprevádza slabosť, závraty alebo bolesti hlavy. Je to cena, ktorú organizmus platí za prispôsobenie sa radikálnej zmene. Telo sa musí naučiť žiť zo zásob. „Tretí deň bol ťažký. Teraz je to viac menej v poriadku. Telo si na to zvyká. Dnes sa už cítim lepšie, no stále to nie je ono“. „Počas tretieho dňa dochádza k procesu eliminácie a detoxikácie. Preto je to trochu náročné a pacienti sa necítia dobre. Neskôr sa situácia zlepší. Telo sa vyčistí a začneme sa cítiť čoraz lepšie“. Podľa ruských lekárov je táto kríza kľúčovou fázou liečebného procesu. Analýzou moču zistíme vrchol tejto fázy a jej trvanie. Zmena režimu príjmu potravy zvyšuje aciditu krvi. „Počas krízy sa všetky ochorenia zhoršia a niekedy majú pacienti silné bolesti. Platí to napríklad o migréne alebo o bolestiach kĺbov, pri dne, či artritíde. Toto zhoršenie však netrvá veľmi dlho. Zvyčajne menej než dvadsaťštyri až tridsaťšesť hodín“. Táto kríza je prejavom zásadnej zmeny v tele. Organizmus sa musí živiť z vlastných zdrojov.

Ako si však zaistí energiu potrebnú na prežitie? Telo získava energiu z troch zdrojov. Glukóza, tuky, a bielkoviny. Kľúčovým zdrojom energie je glukóza, bez ktorej telo nedokáže fungovať. Bez nej nepracuje ani mozog. Po dni pôstu sa zásoby glukózy vyčerpajú.

Ako sa tomu systém prispôsobí? Pomerne rýchlo začne glukózu získavať z bielkovín a to hlavne z tých, ktoré sa nachádzajú v svaloch. Pri vytváraní náhrady za glukózu siahne aj po zásobách tuku. Počas pôstu získava telo energiu z tzv. ketónov. Práve tie budú hlavnou potravou mozgu. Ich výrobu zaistí pečeň. Skutočná továreň, ktorá sa podieľa na zmenách v ľudskom tele.

Po kríze sa v tele obnoví rovnováha. Niektoré liečebné postupy majú pacientom pomôcť pôst lepšie znášať. Črevná sprcha, telové zábaly, sauna a masáž. Ruskí lekári odporúčajú aj dve až tri hodiny denne cvičiť. To všetko má jediný cieľ. Stimulovať orgány, ktoré zbavujú telo škodlivých látok. Obličky, črevá, pečeň, pľúca, pokožku. Telo musí byť schopné zbaviť sa odpadových látok nahromadených v organizme.

„Dnes hladujem piaty deň. Pozrite sa mi na tvár a oči. Vyzerám ako mladé dievča. Nemám make-up. Som úplne prirodzená“.

„Tretí deň bol najťažší. Jedlo však nechcel žalúdok, ale hlava. Je to náročné. V hlave vidíte lupienky, kolu a mäso. Kopu mäsa“. Keď tento psychologický hlad pominie, zmysly zbystria a človek pocíti radosť, akoby sa aj mozog začal očisťovať. „Cítim sa slobodná. Uvedomila som si svoju silu. Ak dokážem hladovať, dokážem čokoľvek“.

K čomu však dochádza počas pôstu? Prečo sa dve tretiny pacientov cítia lepšie? Toto číslo si zaslúži našu pozornosť. Je to len placebo efekt? Alebo je to vplyv eufórie, ktorú zažíva mozog. Podarilo sa tieto zmeny, ktoré všetci popisujú, aj zmerať objektívnymi metódami? Aby sme tomu lepšie porozumeli, musíme sa vrátiť o šesťdesiat rokov späť do čias, keď bol Sovietsky zväz veľkou pevnosťou a vedci nemohli prekročiť železnú oponu. Výskum sa odohrával v tajných laboratóriách, ďaleko od západu. Vo vede sa často stáva, že za pokrok môže náhoda. Myšlienka, ktorá sa zrodila v hlave vedca, otvoreného novým veciam. V Korsakovovej nemocnici v Moskve nahradili fyzickú zvieraciu kazajku chemickými prípravkami, no liečebné postupy sa veľmi nepoľudštili. Jedného dňa sa psychiater Jurij Nikolajev stretol s pacientom, ktorý bol psychicky na dne a odmietal potravu. Lekár sa rozhodol porušiť zaužívaný postup a nenútil pacienta jesť. Vo svojich poznámkach s prekvapením píše: „od piateho dňa sa jeho psychický stav začal zlepšovať. Pacient otvoril oči. Na desiaty deň začal chodiť, no stále nerozprával. Na pätnásty deň vypil pohár jablkového džúsu, ktorý mal na nočnom stolíku. Potom sa išiel prejsť. Postupne sa znova zaraďoval do spoločnosti“. Muž sa napokon uzdravil. Išlo o výnimočný prípad. Psychicky chorého pacienta uzdravil pôst. Jurija Nikolajeva zaskočili takmer zázračné účinky liečby. Ďalších 15 rokov pokračoval v jej rozvíjaní. Úspech prekonal jeho očakávania a čoraz viac pacientov chcelo podstúpiť novú liečbu. Nikolajev liečil schizofréniu, depresie, fóbie a obsesívne syndrómy. Priemerná doba pôstu sa pohybovala od dvadsaťpäť do tridsať dní, no hladovanie občas trvalo aj štyridsať dní.

V malom Moskovskom byte kde otec býval, si jeho syn spomína na silnejúci odpor lekárskeho sveta proti tejto liečbe. „Lekári boli proti pôstu, pretože nechápali jeho podstatu. Ľudia zvyčajne považujú hlad za niečo zlé. Musíte zabudnúť na to, čo poznáte, aby ste prijali myšlienku, že sa pôst dá využiť ako liečebná metóda. Pre lekára je to ešte náročnejšie než pre bežného človeka“. Aby umlčal kritikov a zapísal sa do dejín vedy, Nikolajev vykonal rozsiahly výskum. Psychologické a biochemické testy, hormonálne údaje, encefalogramy stoviek pacientov pred a po pôste. Psychiatri odhalili vzťah medzi pozorovanými zmenami v tele počas pôstu a zlepšením zdravotného stavu pacienta. „Pôst nevplýva len na psychické ochorenie, ale na celú osobnosť“. Mladý doktor Gurvič bol členom tímu. So skúseným vedcom pracoval osemnásť rokov. „Pôst stimuluje a pôsobí ako antidepresívum. Stimulačný účinok sa prejaví už počas prvého týždňa a antidepresívny vplyv nastane počas prvého týždňa obnovenia príjmu potravy. Okrem toho má aj upokojujúci sedatívny účinok. Ten možno pozorovať po acidickej kríze“.Nikolajev liečil pôstom osem tisíc pacientov. Zásadné zlepšenie zaznamenali v sedemdesiatich percentách prípadov. O šesť rokov neskôr si pacienti v štyridsiatich siedmich percentách prípadov tento pozitívny vplyv zachovali. Niektorý sa mohli znova začleniť do bežného života a starať sa o rodinu. Vedcov však čakalo ďalšie prekvapenie. Z Nikolajovho tímu si všimli, že sa nezlepšilo len psychické zdravie pacientov, ale aj niektoré fyzické ochorenia pacientov, ako vysoký krvný tlak, artritída, astma či ekzémy. Oslovil vládne úrady. Ministerstvo zdravotníctva bolo skeptické a rozhodlo sa výsledky výskumu preveriť. Bolo to v roku 1973. Úlohu zverilo niekoľkým známym lekárom. Medzi inými aj profesorovi Maximovovi a Kokosovovi. Išlo o armádnych lekárov. Tí rozkaz splnili. „Dovtedy som o pôste nič nevedel. Dostal som dve úlohy. Overiť či metóda funguje, a ak áno, vysvetliť prečo“. „Mali sme skúmať žalúdočné šťavy, pečeň, pankreas a črevá. Bakteriálny profil, úroveň imunity a látkovú výmenu minerálov a vitamínov“. Výskum prebiehal na tisícoch pacientov. Vedci potvrdili Nikolajevové zistenia. Zostavili presné zoznamy indikácií a kontraindikácií pôstu.

Indikácie: ochorenia priedušiek, kardiovaskulárne problémy, ochorenia žalúdka a čriev, endokrinologické problémy, ťažkosti s trávením, ochorenia kostí a kĺbov, choroby kože.

Kontraindikácie: rôzne druhy rakoviny, tuberkulóza, cukrovka I. typu, chronická žltačka, zápal žíl, anorexia.

Ako však možno vysvetliť účinky pôstu? „Pôst spôsobuje stres. Ten aktivuje proces sanogenézy. Mechanizmus uzdravovania a autoregulačné procesy, ktoré zvyčajne nie sú aktívne v dôsledku vášho životného štýlu“. Zdá sa, že práve stres tu zohráva zásadnú úlohu. Stresom reagujeme na zmenu prostredia, ktorou je v tomto prípade nedostatok potravy.

Hrozí hlad, telo začne biť na poplach. Odštartujú sa v ňom hormonálne a neuroendokrinné zmeny. Hormóny mobilizujú zásoby v tele. Tento proces má aj protizápalový účinok. Práve tieto autoregulačné mechanizmy majú podľa ruských lekárov terapeutický význam. Výrazne sa zlepší zloženie krvi, napríklad hladina glukózy, cholesterolu, triglyceridov a inzulínu. Energetický výdaj postupne klesá, dýchanie a tep sa spomalia a klesne aj krvný tlak. Tráviaci systém prejde do stavu pokoja.

Ak má pôst schopnosť podporiť liečebné možnosti ľudského tela, ako sa dajú tieto schopnosti zmerať? Profesor Osinin sa špecializuje na bronchitickú astmu. Tento Kokosovov študent liečil takmer desať tisíc astmatikov prostredníctvom pôstu. Tvrdí, že za štyridsať rokov jeho praxe sa nevyskytol žiadny problém. Osininov výskum odhalil bunkové zmeny sliznice pľúc. Tieto čierne bunky znamenajú prítomnosť histamínu, ktorý spôsobuje nadmernú tvorbu hlienu a spôsobuje bronchospazmus. Po dvanásť dňovej hladovke je histamín preč. Bunky sa naplnia lipidmi a spazmus zmizne. „Tieto údaje sú výnimočné, pretože sa touto otázkou ešte nikto nezaoberal. Nemá ich nik iný na svete. Zaoberali sme sa celkovými zmenami, no rovnako aj lokálnymi zmenami v tele. Pozorovali sme úbytok látok, ktoré spôsobujú edém, a zápal“.Bronchiálna astma je chronické ochorenie. Podľa konvenčnej medicíny sa nedá vyliečiť, len potlačiť. Mnohí pacienti sú odkázaní na používanie inhalátorov a iných liečebných metód, ktoré dočasne zmiernia prejavy ochorenia. Osininova práca ukazuje, že tomuto osudu sa dá uniknúť. Pľúcny lekár analyzoval aj dlhodobé účinky pôstu. Štúdiu vykonal na vzorke tisíc pacientov. Po siedmych rokoch zlepšenie naďalej pretrvalo v päťdesiatich percentách prípadov pacientov, ktorí sa po období pôstu začali správne stravovať. Niekedy si ich stav vyžadoval niekoľko procedúr. Desať až pätnásť percent pacientov sa podarilo úplne vyliečiť. Zozbierali údaje zo všetkých kútov Sovietskeho zväzu s jediným cieľom. Začleniť pôst medzi liečebné metódy verejného zdravotníctva. Akadémia vied výsledky potvrdila, a vydala ich v obrovských zbierkach, ktoré však nikto nikdy nepreložil. Napriek rozsahu tejto štúdie, ktorá nemá vo svete obdoby a dôkladnosti klinických popisov v prípade rozličných ochorení, stále nachádzame biele miesta.

„Laboratórne výsledky dokazujú, že to funguje. Ale ako? Ako sa mechanizmy sanogenézy uvádzajú do pohybu? Čo to sanogenéza vlastne je? Na túto otázku stále nemám odpoveď“. Mohli by ju zodpovedať vedci zo západu? V týchto končinách žiadny štát nikdy tento typ výskumu finančne nepodporoval. Farmaceutické spoločnosti o to prirodzene nemajú záujem. Popularita pôstu sa však zvyšuje a nedávno sa o ňom začalo hovoriť na politickej aj vedeckej úrovni.

Na našej ceste sa teraz zastavíme v Nemecku. Pätnásť až dvadsať percent tunajších obyvateľov tvrdí, že už podstúpili pôst. Najstaršie centrum pôstu vzniklo na brehu Bodámskeho jazera. Aj tu, rovnako ako pri jazere Bajkal, ide o elimináciu kalórií. Celý proces prebieha v skupine. Buchingerova klinika má povesť progresívneho zariadenia. Každoročne sa tu lieči dvetisíc ľudí. Prichádzajú sem s chronickými ochoreniami, no tiež v rámci prevencie a obmedzenia rizikových faktorov, akými sú vysoký krvný tlak, cukrovka a obezita.

Jurgen Bahl zvyčajne nosí oblek a viazanku, a nikto mu na pečeň neprikladá termoform. Pracuje vo výškovej budove v Zürichu. „Som bankár. Na svojich cestách som sa dostal do Sovietskeho zväzu a východnej Európy. Pri obchodovaní tam musíte piť vodku a jesť mastné jedlá. Za tie roky sa to na mne začalo prejavovať. Pečeň sa mi zväčšila o 7 centimetrov a mal som veľmi zlé výsledky krvných testov. Môj lekár, ktorý je zároveň aj kardiológ mi povedal. Dosť! Buď zmeníte prácu a prestanete chodiť do Moskvy, zabudnete na Rusko a na vodku, alebo sa začnete postiť. Úprimne, nevedel som si predstaviť, že dokážem držať pôst. Zdalo sa mi nemožné tri týždne nič nejesť a celý deň hladovať čo i len bez pohára vína. Som gurmán, toto nezvládnem“. Po prvej liečebnej kúre sa pánovi Bahlovi pečeň znovu zmenšila na správnu veľkosť a krvné testy sa vrátili do normálu. Odvtedy si na stravu dáva pozor a každý rok sa vracia do Uberlingenu, aby si pôstom vrátil telo do pôvodného stavu.

Toto nie sú obyčajné poháre vody. Je to mierne odklonenie sa od prísneho pôstu. Slabá polievka alebo ovocná šťava, ktorú dostávajú dva krát denne. 250 kalórií denne pomáha zmierniť acidóznu krízu a uľahčiť prvé dni. O tento prvok doplnil metódu Otto Buchinger, ktorý centrum vytvoril. Ako lekár slúžil v armáde a trpel reumatickou horúčkou. V roku 1918 ho lekári odsúdili na život v kolieskovom kresle. Vďaka dvom po sebe nasledujúcim pôstom sa zotavil. Toto rýchle zotavenie ho priviedlo k myšlienke preskúmať terapeutické možnosti využitia pôstu a založiť liečebné centrum. Dnes je známe v celom Nemecku. Liečebné procedúry trvajú jeden až tri týždne.

Pauline Valiková prišla na Buchingerovu kliniku tento rok už druhý raz. Táto švajčiarska prekladateľka trpí vážnou formou reumy. Rozhodla sa držať dvanásťdňový pôst. „Či som verila, že sa ešte niekedy budem hýbať? Neverila. Minulý rok som prepadla úplnému zúfalstvu. Povedala som si: „som príliš mladá, aby som zostala pripútaná na lôžko“. Iný osud by ma však nečakal aj preto, že žijem sama. Prišla som vo februári nadopovaná liekmi proti bolesti. Brala som antireumatiká, Kortizon a podobné lieky, ktoré ma totálne vyčerpávali. Zmáralo ma to. Človek by neveril ako pôst zaberá. Namiesto toho, aby som bola ešte unavenejšia, sa moje telo začalo čistiť. Našla som energiu bojovať. Netvrdím, že som vyskočila a vybehla odtiaľto úplne zdravá, no mala som pocit, že sa telo dokáže vyliečiť samo. Bála som sa, že sa tých liekov už nezbavím, no dokázala som to. Prestala som ich brať“.

V závislosti od závažnosti a dĺžky ochorenia sa lieky nedajú vždy vysadiť. Tento pacient chodieva na kliniku dva razy ročne. Je vo veľmi pokročilom štádiu psoriatickej artritídy a ani sa len neopovážil predstaviť si, že sa raz úplne vylieči. V tomto prípade sa doktor Drinda, reumatológ , ktorý deväť rokov pracuje v univerzitnej nemocnici, snaží prostredníctvom pôstu znížiť dávky liekov. „Tento prejav súvisí aj s reumatoidnou polyartritídou. Ukazuje sa, že vďaka pôstu nepotrebujeme také množstvo nesteroidných protizápalových liekov. Je to lepšie vzhľadom na ich negatívne vedľajšie účinky“.

Pôst pána Bahla sa dnes večer končí. Je to veľmi dôležitý okamih. Nevhodná strava v príliš veľkom množstve by ohrozila úspech liečby. Dokonca môže byť veľmi nebezpečná. Telo si musí pomaly privyknúť na stravu. Obdobie začiatku prijímania potravy v Nemecku a aj v Rusku, pozorne sledujú. „Je to raj. Vždy sa na túto chvíľu teším, no na druhej strane cítim smútok, pretože to bol príjemný zážitok. Teraz sa však teším na hocičo, aj na polievku“.

„Mali by sme zmeniť pomery v rámci zdravotnej starostlivosti. Pôst má zaujímať ústredné miesto. Dnes je liečba chorôb veľmi lukratívna, najmä pokiaľ ide o chronické ochorenia. Keď cukrovka prejde do chronického štádia, budú vám predávať lieky niekoľko desaťročí, podstúpite operácie. Je to veľmi úrodný trh“.

Pôstu treba zaistiť významnejšiu úlohu. Zmeniť  výlučne využívanie chemických látok pri liečbe ochorení, znížiť zisky farmaceutických laboratórií. Nepríde to hneď. V Nemecku sa však už veci dávajú do pohybu. Na tomto mieste v časti Berlínskej univerzitnej nemocnie Charite /Šarite/, ktorá je jednou z najväčších verejných nemocníc v Európe, je celé jedno poschodie už desať rokov vyhradené pacientom, ktorí podstupujú liečbu pôstom. Desiatka verejných nemocníc robí to isté. Táto metóda si postupne nachádza miesto vo výzbroji tradičnej medicíny. Profesor Michalsen uskutočnil niekoľko vedeckých štúdií v oblasti pôstu. Ponúka túto liečbu pacientom s reumatickými problémami, metabolickým syndrómom, či s chorobami srdca. Liečba sa platí zo systému sociálneho zabezpečenia. Každý rok sa tu Buchingerovou metódou lieči takmer 500 pacientov. Záujem rastie, a lekári musia pacientov odmietať pre nedostatok miesta. Michalsen nepoznal ruské štúdie, no aj on analyzoval hormonálne zmeny v tele. „Pri rôznych štúdiách sme v tele pacientov objavili epinefrín, norepinefrín, dopamín, leptín a serotonín“. Tieto hormóny majú výrazný regulačný účinok na metabolizmus a ovplyvňujú aj našu náladu“. Hladina serotonínu, takzvaného hormónu šťastia sa zvyšuje. Podobne ako ruskí psychiatri aj Michalsen spozoroval zlepšenie nálady hladujúcich pacientov. Zaznamenal zmiernenie bolesti a zlepšenie citlivosti receptorov inzulínu. Zistil, že pacienti po pôste prejavili väčšiu ochotu skúsiť zdravší životný štýl, ktorý by im pomohol udržať si zdravie. „Ak by som pri testovaní nového lieku dosiahol takéto výsledky, dennodenne by mi ponúkali finančnú podporu na výskum. Keď však ide o pôst, ľudia len povedia: Zaujímavé. Výskum to však nijako reálne nepodporí. To sa musí zmeniť. Pre kritikov a skeptikov je ľahké povedať, že nie je dostatok štúdií, keď dobre vieme, že sa na takýto výskum neposkytujú finančné prostriedky“. Michalsen sa už nesústredí na základné mechanizmy pôstu. Ako lekár sa dennodenne stretáva s rastúcim počtom chronických ochorení a práve v tejto oblasti pociťuje potrebu zlepšenia. „Potrebujeme dve, tri veľké štúdie. Najmä v súvislosti s reumatizmom a reumatoidnou artritídou, cukrovkou a hypertenziou. Tri skutočne presvedčivé štúdie, ktoré by dokázali oprávnenosť pôstu a jeho rovnocenné postavenie v porovnaní s liekmi“. Vyžiada si to milióny eúr. A do Michalsenovho laboratória sa príspevky na výskum veľmi nehrnú.

Na druhej strane kritici pôstu neustále opakujú svoje námietky a tvrdia, že pôst predstavuje riziko. Aké sú teda fakty? Ako dokážeme rozoznať hranice nášho tela v rámci pôstu? Vzhľadom na zrejmé etické dôvody sa takéto pokusy nesmú vykonávať na ľuďoch. Odpoveď však môže priniesť štúdium prírody. Táto odpoveď prinesie nový pohľad na záhadný mechanizmus pôstu. No nepredbiehajme.

V zamrznutej Antarktíde žije zvláštny vták, ktorý fascinuje vedcov celé desaťročia. Samec Tučniaka obrovského v kolónii spontánne drží pôst. Kým sedí na vajíčku a čaká na návrat samice, dokáže bez potravy vydržať celé mesiace. Táto výnimočná schopnosť Ivona le Maha vždy fascinovala.
Čoskoro si výskumník začal klásť otázky. „Je Tučniak obrovský skutočne profesionálnym
hladovkárom s mechanizmom pôstu, ktorý nenájdeme u ľudí, ani u iných živočíchov?“ V laboratóriu Národného výskumného centra v Štrasburgu Ivon le Maho zhromaždil všetko čo sa na západe na
túto tému napísalo. Stále však nevedel nájsť odpoveď. No niečo bolo jasné. Pôst môže byť
nebezpečný, pretože telo spotrebúva vlastné zdroje, spotrebúva zdroje bielkovín.
Z bielkovín sa skladajú svaly, a aj srdce je sval. Po úbytku polovice bielkovín nastáva smrť.
Ivon le Maho sa spolu s kolegami rozhodol zmerať percentuálnu hodnotu bielkovín, ktoré
tučniaky počas pôstu spotrebujú. Táto hodnota má zásadný význam na určenie hraničných  
hodnôt. Výsledky boli prekvapujúce. Počas typického pôstu získavali tieto živočíchy z bielkovín
len 4 percentá energie. 96 percent pochádzalo z tuku. Telo si zásoby bielkovín chráni.

Proces pôstu môžeme rozdeliť do 3 fáz. Nezabúdajme, že telo spotrebuje svoje zdroje glukózy do 24 hodín. Potom začne produkovať viac glukózy zo zásob bielkovín. Začína sa druhá fáza, keď telo zníži využívanie bielkovín a namiesto nich spracúva lipidy. Táto fáza môže trvať dlho, v závislosti od množstva tuku, ktorý je k dispozícií. V prípade tučniakov môže toto obdobie bez problémov trvať aj sto dní. Postupne sa však zdroje tuku vyčerpajú. Po vyčerpaní osemdesiatich percent zásob tuku sa už bielkoviny nešetria. Živočích vstupuje do 3 fázy. Musí prijímať potravu, inak bude už príliš neskoro.Využívajú však rovnaký mechanizmus aj iné zvieratá? Jean Patrice Robán spolupracuje s Ivonom na experimente s potkanmi. Živočíchmi, ktoré sa rozhodne nepreslávili dlhým pôstom. Každý deň ich váži a odoberá vzorky moču. Dokážu sa potkany prispôsobiť pôstu? Minú sa ich zdroje bielkovín skôr než v prípade tučniakov? Prekvapivo, výsledky sú veľmi podobné. Počas druhej fázy si potkany šetria bielkoviny rovnako ako tučniaky. Základný mechanizmus pôstu, ktorý umožňuje jednotlivcom prežiť dlhé obdobia hladu, majú teda spoločný. Toto zistenie otvára neočakávané možnosti s ďalekosiahlymi následkami. „Ak je tento mechanizmus spoločný, znamená to, že pochádza z čias, odkedy zvieratá žijú na tejto zemi. A bude rovnaký aj v prípade človeka. Pôst teda nie je čosi nebezpečné, je to skôr schopnosť prispôsobiť sa, ktorá pochádza z obdobia počiatkov života na zemi, a ktorá nepredstavuje v rámci vymedzených hraníc žiadne riziko“ .

Schopnosť hladovať musela byť mechanizmom prežitia, ktorý vznikol v priebehu evolúcie. Platí to pre tučniaky, aj pre ľudí. Podľa vedeckého skúmania má dospelý človek vysoký 170 cm a vážiaci 70 kg asi 15 kilogramov zásob tuku. Zdravému človeku to umožní hladovať celých 40 dní. „Z pohľadu evolúcie je pravdepodobné, že si prežitie bežne vyžadovalo určité obdobia pôstu. Dnešná situácia s pravidelnou stravou a plnou chladničkou je historickou anomáliou. Nikoho preto neprekvapí, že máme telesné problémy keď nedržíme pôst a sústavne prijímame potravu. Zdá sa, že náš genetický základ je na to prispôsobený menej ako na pôst“. Naše telo sa teda lepšie vyrovná s nedostatkom potravy než s jej nadbytkom.

Aktivuje pôst reflexy zdedené po našich predkoch, zakorenené v pamäti nášho tela? Ak je táto teória správna a schopnosť hladovať sme získali v rámci evolúcie, musíme o tom nájsť dôkaz v genetickom kóde. Táto vlastnosť by tam mala byť zapísaná. Nájde sa však blázon, ktorý by sa ju pokúsil nájsť? Valter Longo je mladý taliansky vedec, ktorý pracuje v Los Angeles v laboratóriu v južnej Kalifornii. Zaoberá sa gerontológiou, záhadami starnutia. Ako 16 ročný emigroval do Spojených štátov. Chcel sa stať rokovou hviezdou. Teraz je z neho medzinárodne uznávaný biológ. Podobne ako ostatní gerontológovia aj Valter Longo sa usiluje spomaliť účinky starnutia a oddialiť nástup chronických ochorení, ktoré prichádzajú s vekom. Sú nimi napríklad alzheimer a rakovina. Vedci zistili, že vďaka zníženiu príjmu potravy, majú zvieratá dlhší a zdravší život. Longo si to uvedomuje. Jedného dňa sa rozhodol podniknúť rozhodný krok. Vyskúšať pôst. Extrémnu formu zníženia príjmu kalórií. Táto myšlienka vyznievala hlavne v špičkových kalifornských laboratóriách šialene. Nie však pre Longa. Predpokladal, že pôst dokáže telo ochrániť pred všetkými druhmi toxínov. Rozhodol sa to overiť na tom najtoxickejšom type. Na chemoterapii. Na jede, ktorý ničí rakovinu. Vzal rakovinou napadnuté myší a rozdelil ich do 2 skupín. Jednu skupinu kŕmil normálne, druhú nechal 48 hodín hladovať. „Niekoľko doktorandov som presvedčil, aby vyskúšali túto na prvý pohľad šialenú myšlienku, ktorá sa vzpiera zdravému rozumu. Povedali by ste si, že ak niečo vyhladujete, zoslabne to. Mladí a rovnako skúsení ľudia, moji kolegovia, si nedokázali predstaviť, ako môže niekto vyhladovaný zosilnieť“. Myšiam potom vstrekol vysoké dávky chemoterapie. Tri až päť násobne vyššie než sú dávky povolené v prípade ľudí. Takéto množstvo malo mať zničujúce vedľajšie účinky. Podarí sa myšiam liečbu zvládnuť? Bude rozdiel medzi tými, ktoré hladovali a ostatnými? Longo bol na služobnej ceste keď mu kolegyňa oznámila výsledky. „Zavolala mi, že neuverím, čo sa stalo. Všetky myši, ktoré sa podrobili pôstu, prežili. A tie, ktoré sme kŕmili  normálne, zahynuli. Samozrejme, mal som veľkú radosť, pretože som s takým niečím nepočítal. Požiadal som ju, aby pokus zopakovala. A požiadal o to aj tunajších vedcov. Obidve skupiny dospeli k úplne rovnakým záverom“. Toto video zachytáva dve skupiny myší liečených chemoterapiou. Na tomto videu natočenom v laboratóriu sú zrejmé rozdiely medzi dvoma skupinami myší. Na jednej strane sú tie, ktoré hladovali a vyzerajú úplne zdravé, normálne sa pohybujú, majú uhladenú srsť, nemajú poškodené tkanivá a ich kognitívne funkcie sú nenarušené. Napravo sú myši, ktoré kŕmili normálne. Napokon prežilo len tridsaťpäť percent. Sú na tom zle, odovzdane ležia v boxoch. Po podrobnom vyšetrení je jasné, že majú poškodené srdce aj mozog. Správa spôsobila senzáciu. Len čo štúdiu publikovali vo vedeckom periodiku, začala sa o ňu zaujímať tlač. Výsledky sa zatiaľ týkali len myší. Napriek tomu novinári rozšírili informáciu, že vás pôst ochráni pred vedľajšími účinkami chemoterapie. Toto je Norrisova nemocnica v Los Angeles, jedna z najväčších inštitúcií na boj proti rakovine v Spojených štátoch. Každý rok tu vykonajú dvesto terapeutických skúšok. Objav tu brali veľmi vážne. Predstavenstvo nemocnice sa rozhodlo okamžite uskutočniť klinickú skúšku na pacientoch. Skúšku viedla doktorka Tanya Dorffová. Mladá onkologička je plná optimizmu. Ľudia bojujúci proti rakovine vedia, že potrebujú nové metódy. „Vždy ma mrzelo, že naše nástroje na liečbu rakoviny pôsobia tak deštruktívne. Útočia na všetko čo rýchlo rastie a nevyberajú si. Vyvíjame presnejšie zamerané terapie, aby sme telo lepšie ochránili a maximalizovali ničivý účinok na rakovinové bunky. Poškodenie zdravého organizmu sa snažíme minimalizovať.“ Musia však postupovať opatrne. Zatiaľ sme do skúšok nezapojili veľa pacientov. Táto pacientka hladuje 24 hodín, ostatní hladujú 48 hodín. Zatiaľ to stačí. Najprv treba dokázať, že pôst pacientom s rakovinou neublíži. Revolučný prístup je v rozpore s oficiálnymi odporúčaniami, ktoré predpisujú presný opak. Zvýšený prísun kalórií a bielkovín pred každou chemoterapiou. Testovacie skupiny sa musia postupne rozšíriť o väčší počet pacientov. Peňazí je dostatok. K dispozícii sú štátne aj súkromné zdroje. Pôst však nenahrádza lieky. Zmiernenie vedľajších účinkov dokonca umožní zvýšiť dávky chemoterapie. Lekár v nemocnici nám povedal: „Len si to predstavte: „Táto liečba sa ľahko realizuje a je lacná“. „Táto skúška poslúži ako dôležitý dôkaz celej koncepcie. Ak dokážeme, že po pôste pôsobí liečba na pacientov menej toxicky, budeme ju môcť uplatniť v prípade ďalších pacientov liečiacich sa na rakovinu. A to nielen na jeden typ rakoviny, ale na celé spektrum. Musíme však tento princíp potvrdiť“.

Klinické skúšky si však vyžadujú čas. Keď ide o život, len ťažko sa rešpektujú pomalé protokoly. Nora Queenová nečaká, napriek tomu, že nie je impulzívna. Okresná sudkyňa z Los Angeles sa nám rozhodla rozpovedať svoj príbeh. Súčasne sa chcela stretnúť s vedcom, ktorý jej podľa jej slov, vrátil nádej. Keď si v Los Angeles Times prečítala o práci doktora Longa, rozhodla sa. Práve jej diagnostikovali rakovinu prsníka. „Ak by som čakala na výsledky klinických skúšok na ľuďoch, trvalo by to o desať rokov dlhšie. Rakovina prsníka by ma už zabila. Mala som nastúpiť na chemoterapiu, preto som nemohla čakať.Mala som šťastie, pretože moja onkologička proti tomu nič nemala. Nepodporovala ma, no ani nepovedala nie. Vraj ak chcem držať pôst, nebude mi brániť. Podľa nej v tom nie je žiadny rozdiel, no keď chcem, nech to vyskúšam“. Nora Queenová musela absolvovať päť chemoterapií. Obávala sa vedľajších účinkov, najmä narušenia kognitívnych funkcií. Pod dohľadom priateľky lekárky pred prvou chemoterapiou hladovala päť dní. Cítila sa dobre a neprestala pracovať. Pri nasledujúcich dvoch chemoterapiách ju onkologička presvedčila, aby nehladovala. Na chemoterapiu zareagovala veľmi zle. Cítila sa príšerne a rozhodla sa pred poslednými dvoma chemoterapiami znova hladovať. Opäť sa cítila oveľa lepšie. „Nepochybuje o tom, že som liečbu zvládla s menšími vedľajšími príznakmi. Nebola som ani taká unavená a otupená ako moje priateľky, ktoré podstúpili rovnakú procedúru chemoterapie. Vôbec o tom nepochybujem“. Nora Queenová nie je jedinou pacientkou, ktorá sa sama rozhodla hladovať. Spomedzi tridsiatich, ktoré to vyskúšali, Norrisova nemocnica vytvorila vzorku desiatich, aby si prezrela ich lekárske záznamy a vyšetrenia. Nora bola súčasťou tejto štúdie. Výsledky potvrdili pozorovania na myšiach. Pôst chemoterapiu zjednodušil. Výrazne ustúpila únava, slabosť, závraty a bolesti hlavy.

Ak však pôst bráni potenciálne zničujúcim účinkom chemoterapie, ako ovplyvňuje samotnú liečbu? Je účinnejšia alebo nie? Pred zodpovedaním tejto zásadnej otázky musíme porozumieť mechanizmom, vďaka ktorým pôst chráni zdravé bunky.

Spôsobuje pôst zmenu v prejave génov? Doktor Longo oddelil bunky pečene, srdca a svalov. Keď si priblížime reťazec DNA, tu máme gény. Tieto gény riadia činnosť buniek. Ich prejavy sú normálne. Po dvoch dňoch pôstu doktor Longo spozoroval radikálnu zmenu v prejave génov. Niektoré sa prejavovali výraznejšie než iné. Gény zmenili funkcie bunky, prepli ju do ochranného režimu. Táto celková premenasa odohrala veľmi rýchlo. Ide o schopnosť, ktorú sme zdedili po dávnych predkoch. „Zdravé bunky, ktoré sa za tie 3 miliardy rokov naučili ako reagovať, prejdú do ochranného režimu. Musia, pretože majú nedostatok glukózy, málo živín a musia byť v pohotovosti a zaistiť si čo najlepšiu ochranu. Chemoterapia je jedna z vecí pred ktorými sa chránia“. Bunky sa teda chránia v rámci akéhosi zdedeného reflexu. Špecialista na tučniaky Ivon le Maho nás naviedol správnym smerom.

Ak však pôst chráni zdravé bunky, nechráni aj rakovinové bunky? Ak áno, Longova teória sa rozpadne. Porovnajme rakovinovú a zdravú bunku. Po dvoch dňoch pôstu sa gény rakovinovej bunky prejavujú úplne opačne než v prípade zdravej bunky. V rakovinovej bunke dochádza ku genetickým mutáciám. Stráca evolučnú pamäť a ochranný mechanizmus sa v nej nespustí. „Rakovinovým bunkám naopak neprospieva nízka hladina cukrov a prostredie s nízkym stupňov rastu. Nielenže sa nechránia, ale zvýši sa aj ich citlivosť na chemoterapiu. Dokonca aj bez chemoterapie hynú, alebo sa aspoň spomalí ich rast. Pôst dokáže zmierniť ich rast aj bez chemoterapie“. Biológ tvrdí, že pôst ničí rakovinové bunky aj bez chemoterapie. „Nedávno som tieto výsledky predložil jednej z najväčších farmaceutických spoločností na svete a vyzval som člena vedenia spoločnosti, aby pripravil kokteil liečiv, nie jediný liek, ale celý kokteil liečiv, ktoré by mali silnejší účinok než pôst“.

Prečo by ste chodili do fastfoodu, keď si môžete ... Sme pripravení vidieť svet inak? Predstavte si, že by naša ekonomika nebola založená na spotrebe. Predstavte si, že by sa skromný život nepovažoval za chybu. Sme pripravení rovnako ako Nikolajevov syn, zmeniť pohľad na vec?

Alexander Kokosov pokračuje v Nikolajevovom dobrodružstve, no nemá to ľahké. Pád sovietskeho režimu v 90. rokoch narušil systém verejného zdravotníctva. Za pôst sa musí platiť a mnohí Rusi si to nemôžu dovoliť. Aj dnes však na Zemi existuje miesto vzdialené len niekoľko hodín letu od svetových veľkomiest, kde štát využívanie pôstu podporuje a rozvíja. Na ceste do Gorjačinského sanatória,
ktoré oslavuje dvesto rokov svojej existencie sa Kokosov stretáva so svojou bývalou študentkou, doktorkou Batajevovou. Kokosov vyškolil na Sibíri viac než sto lekárov. Zdá sa vám to zvláštne? Tunajšie zdroje sú obmedzené. Vládne tu krehká ekologická rovnováha. Striedmosť je nevyhnutná. Pôst teda nepôsobí šialene. Nevníma sa ako trest. Abstinencia tu má to správne miesto. Minister zdravotníctva, ktorý je sám lekárom a nadšeným obhajcom pôstu, túto metódu odhodlane podporuje. Táto malá republika by nás mala motivovať, aby sme aspoň zvážili naše obavy. Prehodnotili náš model zdravotnej starostlivosti, ktorý často vníma ochorenie ako marketingovú príležitosť. A dva razy by sme si mali premyslieť, či podľahneme vidine bezhraničného rastu, keď nás príroda vopred pripravila na zvládanie ťažkostí.