Podpora účinkov tigrieho orecha

Odstránenie stresu z tela

V tejto časti použijeme tigrí orech na to, aby sme vám boli svojimi plnohodnotnými informáciami skutočne prospešní. Teóriu stresu prepojíme s príbehom skutočného človeka, na ktorom vám v širších súvislostiach ukážeme ako strach a stres má vplyv na zdravie človeka a na jeho stravovanie.

„Črevá berieme ako miesto odkiaľ sa berú výkaly. Ale stali sa srdcom biomedicínskej revolúcie. Choroby ako úzkosť, depresia, rakovina, autizmus a Parkinsonova choroba všetky súvisia s trávením. Je to nová veda, špička ľadovca. Zvyšných 97% ešte musíme objaviť.“ Hack Your Health: The Secrets of Your Gut

Nemusíme. To už dávno objavené je. Všetky choroby sú psychosomatické a súvisia s mysľou, jej naprogramovaním, vnímaním a interpretáciou všetkého čo je a čo sa deje vo vnútri aj navonok. A preto tých 97% súvisí so stresom, ktorý je dôsledok strachov, ktoré projektuje naša myseľ v situáciách v ktorých nejde o život. Kód stresu máme všetci v DNA a jeho účelom je zachrániť nám život. Má sa aktivovať a uviesť telo do stresového režimu len v situáciách ohrozujúcich život ako reakcia na konkrétnu situáciu. Problémom našich životov a nášho zdravia je, že takýchto situácii je minimum, ale my žijeme v strachu a strese stále a vôbec si to neuvedomujeme. Dôvod je, že naša myseľ projektuje strachy aj v situáciách, v ktorých nejde o život. Strach obsiahnutý v myšlienkach je vždy spojený s našou predstavou negatívnej budúcnosti. Telo reaguje na myseľ a myšlienky strachu sú spúšťačom stresovej odozvy tela. V stresovom režime sa všetko čo nie je potrebné pre záchranu života vypína.

Ak takýto stav sa stane chronickým a trvá príliš dlho, vytvára sa v bunkách, ktoré neprijímajú výživu, kyslík... a ani nevylučujú odpadové látky, toxické prostredie čoho dôsledok je, že procesy v tele nefungujú správne. Ak chceme aby telo fungovalo bez symptómov a chceme byť dlhodobo zdraví, musíme odstrániť z mysle strach a naprogramovať ju zdravými, životu prospešnými presvedčeniami. Keď uzdravíme myseľ, odstránime z tela stres a telo sa potom môže samo uzdraviť. Všetky ostatné faktory, ako sú zdravé stravovanie, pohybové aktivity a cvičenia, pitný režim, dostatok spánku... sú prirodzeným dôsledkom zdravej mysle uvedomujúcej si dôležitosť týchto faktorov pre celkové zdravie.

„To, že by mikrobióm mohol byť kľúčom ku zdraviu, je úžasná správa.
Svoje gény síce zmeniť nemôžete,
ale všetci sme schopní zmeniť svoju mikroflóru jednoduchou zmenou jedálničku a životného štýlu.“ Hack Your Health: The Secrets of Your Gut

Tigrí orech so svojimi benefitmi pre telo je na vrchole pyramídy superpotravín, ale ak má byť pre telo plnohodnotne využiteľný, potrebujeme poznať ďalšie súvislosti, ktoré by mohli telu brániť v jeho využití. Podľa vedcov môže byť kľúčom ku zdraviu mikrobióm. My tvrdíme, že kľúčom ku zdraviu je myseľ. Na myšlienkach záleží, lebo ovplyvňujú celú biológiu tela. Ako aj vedci tvrdia, treba skúmať celý ekosystém v súvislostiach, ktorý v prípade človeka tvorí duša, myseľ a telo. Keď budeme mať povedomie o ich vzájomných príčinných súvislostiach, staneme sa vedomými tvorcami svojho zdravia. Myšlienkami, rozhodnutiami a konaním budeme vedieť vedome ovplyvňovať procesy v tele.

Zdravá strava, zdravý mikrobióm, zdravá tráviaca sústava sú veľmi dôležité súčasti celkového zdravia tela, ale to čo je pre zdravie tela kľúčové a čo väčšina z nás nevie, je fakt, že „niet zdravého tela bez zdravej mysle“. Telo reaguje na myseľ a nasleduje ju. Každá myšlienka má vplyv na biológiu tela. Ak sa ničoho v danom okamihu nebojíme, bunky sú v otvorenom rastovom režime, imunitný systém vykonáva bežnú údržbu a samohojivé, samoliečivé a samoočistné funkcie tela sú aktivované. Stačí však jedna myšlienka strachu a celá biológia tela sa zmení. Strach je spúšťačom stresovej odozvy tela so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami pre zdravie a správne fungovanie procesov tela.

Všetci by sme mali poznať základný, absolútne platný fakt. Jediný systém, ktorý nás môže udržiavať trvalo zdravými, alebo  ktorý nás môže vyliečiť je náš imunitný systém, ktorého prejavom správneho funngovania sú samoliečivé, samohojivé a samoočistné funkcie tela. Ak nie je stresom vypnutý alebo čiastočne obmedzený, nemôžeme ochorieť a telo funguje tak ako bolo stvorené. Všetky procesy tela fungujú správnym, zdraviu prospešným spôsobom. Ak ale ochorieme, znamená to, že žijeme vo fyziologickom strese. Choroba je len odrazom nášho vnútorného stavu, na ktorý potom môžeme  sústrediť svoju pozornosť a vnútornou prácou so sebou samým môžeme deprogramovať strachy v našom podvedomí, spúšťajúce stresovú odozvu tela v situáciach v ktorých nejde o život.

Aby sme mohli vedome ovplyvňovať procesy v tele, musíme vedieť, že „nie je stres ako stres“. Existuje rozdiel v druhu a intenzite stresu s čím sú spojené aj rôzne následky:

Inštinktívny reaktívny stres vytvorený životu ohrozujúcou situáciou, je druh stresu, ktorého kód máme všetci v DNA. Jeho úlohou je zachrániť nám život a stresová reakcia nastáva automaticky. Reaktívna myseľ obchádza logickú myseľ. Inak povedané, v životu ohrozujúcej situácii nemyslíme, ale automaticky konáme - reagujeme. Stres v prípade reálnej životu ohrozujúcej situácie úplne vypína imunitný systém. Bunky fungujú v uzavretom režime. Neprijímajú výživu, glukózu, kyslík..., nevylučujú odpadové látky, pretože všetko čo nie je v danom okamžiku potrebné na záchranu života sa vypína a uzatvára, aby krv a energia potrebná k záchrane života smerovala do veľkých svalov. „Bojuj a utekaj“. Tento stav však trvá iba nevyhnutnú dobu skutočného ohrozenia, čo v určitých situáciách môže byť pár sekúnd, možno minút. Po jeho odoznení sa telo dostane automaticky späť do chemickej rovnováhy. Záver je, že tento druh stresu nie je problém zdravia a skutočne nám má a aj môže zachrániť život.

Mentálny stres vytvorený myšlienkou strachu. Myseľ projektuje strachy spojené vždy s budúcnosťou /s obavou z budúcnosti/ na základe skúseností, prežitých životných situácií a ich mentálnych interpretácií z úrovne mysle v čase keď sa stali. Deje sa to napriek tomu, že v súčasnosti v danom okamihu zrodu myšlienky strachu a nej plynúceho pocitu žiadne reálne ohrozenie života neexistuje. Takýchto strachov, ktoré spúšťajú stresovú odozvu tela máme a zažívame všetci nekonečne veľa a ani o tom nevieme. Nevieme, že žijeme v strachu. Nevieme, že žijeme v strese. Všetko sa deje automaticky na základe našich spomienok rezonujúcimi strachom, ktoré sú uložené v podvedomej časti mysle. V podvedomej preto, lebo väčšinu situácií, ktoré sme prežili si vôbec nepamätáme, ani si na ne nedokážeme vedome spomenúť, ale oni tam sú, existujú, všetky do jedného. Všetky situácie, ktoré sme zažili sú uložené v našom podvedomí, na našom hard disku.

Určitá situácia v prítomnosti je potom spúšťačom, ktorý aktivuje - oživí spomienku rezonujúcu strachom a my sa začneme báť napriek tomu, že vzhľadom na aktuálne okolnosti nie je dôvod sa báť. Bojíme sa a ani nevieme prečo. To čoho sa bojíme sa ešte nestalo a s veľkou pravdepodobnosťou sa ani nikdy nestane. Je to len naša mentálna projekcia strachu z budúcnosti, ktorá má svoj pôvod v minulosti. Mozog nevie čo je skutočné a čo nie, mozog nasleduje myseľ. Následkom tohto strachu, tejto myšlienky strachu je však na základe pokynu mozgu a jeho chemického koktejlu stresových hormónov telo uvedené do stresového režimu. Mentálny stres nie je taký intenzívny ako skutočné ohrozenie života, ale myšlienok rezonujúcich frekvenciou strachu bez toho aby sme si ich uvedomovali je veľmi veľa a preto sa stres stal súčasťou nášho života. Stal sa fyziologickým. Tým, že sme si na kvalitu života v strese už zvykli a na život v detstve bez neho sme už zabudli, považujeme život v strese za normálny.

Výsledkom menej intenzívneho fyziologického stresu je, že imunitný systém nie je úplne vypnutý, ale iba obmedzený a bunky nie sú v totálnom uzavretom režime, ale sú schopné fungovať v obmedzenom režime. Tým, že je ale v podstate stály, dlhodobý a narúša chemickú rovnováhu v tele, vytvára sa v tele toxické prostredie, ktorého dôsledok je nakoniec choroba. Ochorenie tela sa prejaví ako symptóm na mieste, ktoré u konkrétneho človeka bolo „najslabším článkom reťaze“. Záver je, že tento druh stresu je našim problémom a vedie nás ku chorobe. Cesta k trvalému zdraviu vedie cez deprogramovanie strachov z našich spomienok uložených v našom podvedomí, aby sa nespúšťala stresová odozva tela v situáciách, keď nie je náš život v skutočnom ohrození.

Prečo je ale toto všetko dôležité vedieť z pohľadu účinkov tigrieho orecha ako aj účinkov všetkých ostatných superpotravín? Stres má vplyv na celú biológiu tela s čím úzko súvisí využitie všetkých ich nutričných látok a zdravotných benefitov pre telo. Stres v rôznej intenzite vypína imunitný systém a bunky fungujú v uzavretom režime. Zmyslom stresového kódu, ktorý máme všetci v DNA je záchrana života. V život ohrozujúcich situáciách je strach o život opodstatnený, má však trvať iba nevyhnutný čas, inak sa začne vytvárať toxické prostredie, v ktorom bunky prestávajú fungovať správnym, zdraviu prospešným spôsobom. Začínajú odumierať, degenerovať a môžu sa obrátiť proti celku. To je prípad napríklad rakoviny alebo autoimunitných ochorení. Vo všetkých ostatných prípadoch, v ktorých nie je náš život v bezprostrednom ohrození, strach vyprojektovaný mysľou nemá byť súčasťou našich životov pretože je spúšťačom stresovej odozvy tela v situáciách v ktorých nejde o život. A práve preto sú všetky choroby psychosomatické. Majú svoj základ v mysli projektujúcej strachy v situáciách v ktorých nejde o život.

Toto bola zjednodušená teória stresu a teraz si ukážeme ako stres ovplyvňuje procesy v tele. Zopakujeme ešte raz to najpodstatnejšie. Strach je spúšťačom stresovej odozvy tela a stres v preklade znamená, že všetko čo nie je potrebné na záchranu života a čo spotrebúva energiu sa počas trvania „ohrozenia“ uzatvára alebo vypína. Uzatvárajú sa bunky a vypína sa imunitný systém. Čo to znamená pre zdravie tela? Doteraz sme verili, že ak sa budeme zdravo stravovať tak budeme aj zdraví. Lenže len zdravá strava nestačí na to, aby sme boli trvalo zdraví. Ak by pre zdravie tela stačilo len to, že sa zdravo stravujeme, tak by sme nemohli ochorieť. Ale napriek tomu, že sa zdravo stravujeme, ochorieme. A čo je príčinou? Stres a jeho dôsledky na procesy v tele.

Trávenie:

„Približne 70% imunitného systému žije v črevách.
Baktérie imunitný systém učia, aby reagoval na škodlivé organizmy, ktoré by mohli ohroziť zdravie.“ Hack Your Health: The Secrets of Your Gut
 
„Mikróby sú skvelé. Veľa telu pomáhajú.
Ale sú to mikróby.
Musíme si nastaviť priateľskú hranicu, ktorú tvorí hlien.
Hlien sa na to skvelo hodí, pretože je čiastočne priepustný
a dostanú sa cez neho živiny a ďalšie látky.
Mikróby ale ďalej nepustí.
Keď prestanete jesť vlákninu, črevné mikróby sa ale stále musia niečím živiť.
Začnú preto pojedať hlien ako náhradný zdroj potravy.
A hlien sa postupne začne stenčovať.
Vaše baktérie sa potom dostanú do tých častí tela, kde vôbec nemajú byť.
A keď ich spozorujú miestne imunitné bunky, prejdú do obrany.
Môže to vyvolať vojnu zápalov a zmeniť mikrobiálne zloženie v črevách.
Je to jedna z vecí, ktoré môžu viesť k mnohým ochoreniam, ako sú črevné zápaly alebo určité druhy syndrómu dráždivého čreva.“ Hack Your Health: The Secrets of Your Gut

Spolu s jedlom sa do tráviacej sústavy dostávajú rôzne vírusy, baktérie... Niektoré prospešné, iné menej. Úlohou imunitného systému je hneď v zárodku vysporiadať sa z baktériami, ktoré by telu mohli škodiť. Zdravie čriev je pre celkové zdravie tela veľmi dôležité pretože v črevách sa trávením vytvára potrava - výživa pre bunky, ktorá sa následne vstrebáva do krvi. Krvou sa potom výživa dostáva k bunkám. Zdravie čriev je teda spojené s kvalitou výživy, ktorá sa dostane krvou k bunkám. Preto v črevách žije približne 70% imunitného systému aby sa do krvi nedostávalo nič/niečo, čo tam nepatrí. Problémom ale je, že stres vypína alebo obmedzuje funkčnosť imunitného systému. Imunitný systém v tomto obmedzenom režime nie je schopný sa dostatočne vysporiadať so škodlivými mikróbmi, ktoré svojou existenciou telu škodia a dochádza k zápalovým procesom. 

Ak zároveň nemáme povedomie o črevnom mikrobióme a nekonzumujeme potraviny s dostatkom vlákniny dôsledkom je, že mikrobióm nekŕmime a preto začne požierať nás resp. hlien, ktorý zabraňuje mikróbom dostať sa do krvi, dostať sa na miesta kde nemajú byť. Ak sme v strese a náš imunitný systém nefunguje dostatočne a súčasne náš črevný mikrobióm nie je nakŕmený, dôsledky sa prejavia veľmi rýchlo rôznymi zápalovými procesmi. Či už v črevách alebo v krvi, nakoľko baktérie sa dostanú na miesta, kde telu neprospievajú a imunitný systém v obmedzenom režime nie je schopný sa s nimi dostatočne vysporiadať. Tieto zápaly sa potom krvou dostanú k bunkám a majú vplyv nielen na zdravie buniek ale na zdravie celého tela.

Prenos výžívy a jej prijatie bunkami:

S fyziologickým stresom súvisí okrem obmedzenia funkčnosti imunitného systému aj čiastočne uzavretý režim buniek, ktorý ovplyvňuje príjem živín bunkami. Ak sa naše telo nachádza v stresovom režime, čo je prípad väčšiny z nás, ale zdravou stravou obsahujúcou vlákninu a zdravé sacharidy pravidelne kŕmime náš črevný mikrobióm, napomáhame tak správnemu tráveniu a čistote čriev. V takomto prostredí je aj obmedzený imunitný systém ešte schopný plniť svoje úlohy, nakoľko v dôsledku spokojného mikrobiómu nemá toľko práce. Tým dosiahneme vyššiu kvalitu a množstvo výživy pre bunky, ako aj väčšiu vstrebateľnosť živín do krvi.

Aby však bunky túto kvalitnú výživu prijali celú, nesmú byť v čiastočne uzavretom režime, ktorý spôsobuje fyziologický stres. To znamená, že aj keď krv obsahuje kvalitnú výživu pre bunky, tie ju nemusia v celom rozsahu prijať. Ak tento stav podvýživy buniek trvá dlhodobo, prejaví sa na zdraví buniek, ale tiež na energii, ktorou telo disponuje a ktorú potrebujeme pri svojej každodennej činnosti. S fyziologickým stresom je teda spojený aj nedostatok energie na bunkovej úrovni, ktorý poznáme ako syndróm vyhoretia alebo únavový syndróm.