Príbeh zo života (anorexia, ortorexia - duševné ochorenia spojené s príjmom potravy)

Vedci veria, v určitom zmysle majú aj pravdu, že kľúčom ku zdraviu by mohol byť mikrobióm. Lenže, mikrobióm treba vnímať v širších súvislostiach celého ekosystému. Všetky choroby sú psychosomatické. Čo to znamená? Že svoj základ majú v mysli, ktorá je plná neviditeľných nefyzických strachov, ktoré sa ale prejavujú vo fyzickom tele vo forme stresu. Telo reaguje na myseľ a myšlienka alebo pocit strachu automaticky spustí v tele stresovú odozvu. Mozog nevidí čo je skutočné a čo nie a preto je pre neho skutočná každá myšlienka strachu, mentálneho ohrozenia. Mozog je chemik, ktorý namieša chemický koktejl stresových hormónov, ktoré krv rozvedie k bunkám. Bunky potom z krvi načítajú informácie a na základe týchto informácií zareagujú. Takto funguje nekonečná inteligencia tela, o ktorej zatiaľ vieme len veľmi málo, ale aj to málo už vieme využiť vo svoj prospech.

Poďme si tieto tvrdenia overiť v praxi na príbehu účastníčky testovania z filmu „ZDRAVIE PRECHÁDZA ŽALÚDKOM – Hack Your Health: The Secrets of Your Gut“, ktorá je dokonca cukrárkou. A to nie hocijakou, ale michelinskou/michelinskov. Úžasne, nie? Splnený sen. Čo by dal každý z nás za to keby bol cukrárom a dostal michelinskú hviezdu!? Väčšinou však vnímame len pozlátko, a to čo je skryté vo vnútri nevidíme. Strach, stres, bolesť..., ktoré vyústili v ochorenie. To všetko bola daň za imidž a perfekcionizmus.

Buďme múdri a poučme sa z jej príbehu, aby sme nemuseli zažívať síce za iných okolností, ale v určitom zmysle to isté alebo niečo obdobné.

Hack Your Health The Secrets of Your Gut

Keď zjem niečo čo nie je zelenina, začne ma bolieť brucho, čo mi nesmierne komplikuje prácu.

Hack Your Health The Secrets of Your Gut

„Popri testovaní sme zistili, že ste na tom so zdravím dosť dobre. Rozhodne nadpriemerne. Všetka tá zelenina, ktorú týždeň čo týždeň jete, neprišla nazmar.“ To čo povedal Tim Spector potvrdzuje naše tvrdenia, že kľúčom ku zdraviu nie je mikrobióm, ale myseľ. Výsledok testu potvrdil, že MAYA má zdravý mikrobióm. Napriek tomu má zdravotné problémy, ktoré ale nesúvisia so stravou, ale s jej strachmi a stresom. Príčina jej problému bola a je psychosomatická. Jej zdravotný stav bol dôsledok fyziologického stresu. Žila v permanentnom strachu o svoj imidž.

„Eater ma vyhlásil najzvodnejšou kuchárkou. Je absurdné, že to vôbec existuje, ale máte potrebu si pestovať image roztomilej potetovanej gotickej cukrárky. Bola som pod ohromným tlakom a dovolila som aby sa to vymklo kontrole.“ Vytváranie a udržiavanie imidžu je vytváranie domnelého obrazu spojeného so strachom z jeho straty v očiach druhých. Následkom stresu v ktorom sa nachádzalo telo nakoniec ochorela. „Dlho som trpela vážnou anorexiou“. Mala psychickú chorobu spojenú s príjmom potravy, ktorej podstata ale bola v jej mentálnom vnímaní seba a v strachu z toho - o to, ako ju vnímajú druhí. Robila všetko pre to aby bola štíhla a vyradila z jedálnička veľa potravín z vyššou kalorickou hodnotou.

Vyškrtla som z jedálnička veľa vecí a potom som sa do neho snažila vrátiť „jedlá pre radosť“. Ale keď zjem cukor, bravčové, maslo a podobne, som nafúknutá a tri alebo štyri dni sa mi chce zvracať.  Maya mala pokrivené zrkadlo. Nevidela v ňom tú úžasnú bytosť, ktorá je fantastickou cukrárkou a robí prácu, ktorá ju baví, ale len domnelý obraz seba s ktorým bola stále nespokojná. Žila pre druhých a nie pre seba.

„Ale ta sa teraz premenila v inú poruchu príjmu potravy, ortorexiu. Som posadnutá zdravím a čo najoptimálnejšou výživou.“ Najskôr trpela anorexiou a v teraz trpí ortorexiou. Obidve diagnózy sú duševné ochorenia s fyzickými príznakmi. V podstate žila v stálom strachu. Jej ochorenie bolo mentálne pretože myseľ je chorá keď je plná strachov. Strach je spúšťačom stresovej odozvy takže bez toho aby si to uvedomovala, jej telo fungovalo permanentne a liečenie v takomto prípade je veľmi komplikované. Stačí sa ale zbaviť strachov, odstrániť z tela stres a telo sa vylieči samé. Ak odstránime príčinu – spúšťač stresovej odozvy, ktorým je vždy strach, budeme znova môcť jesť všetko a správnou stravou podporovať svoje celkové zdravie. Pravdou je, že ľahko sa zdravému radí chorému, ale vnímame skutočnosť, že ľudia ktorí už majú alergie alebo intolerancie nehľadajú príčinu ich vzniku, ale hľadajú len potraviny, ktoré budú môcť jesť bez toho aby im po nich nebolo zle. Odstránením príčiny, ktorou je vždy nejaký podvedomý program strachu spúšťajúci stresovú odozvu tela v situáciách v ktorej neexistuje žiadne ohrozenie života, vytvoríme podmienky na aktiváciu tela a jeho ozdravných – samohojivých, samoliečivých, samoočistných procesov, aby sme opäť mohli jesť všetko.

„Problém podľa mňa čiastočne spočíva v tom, že mám u istých jedál psychický blok.“  Psychický blok v prípade Mayi nie je nič iné ako strach zjesť čokoľvek okrem zeleniny. „Keď zjem niečo čo nie je zelenina, začne ma bolieť brucho.“ Strach z toho, že jej bude zle keď zje čokoľvek iné ako zeleninu. V súčasnosti už žila v nesprávnom presvedčení, že všetko ostatné jej škodí a bude ju z toho bolieť brucho. Keď sa presvedčí, že to čomu verí je lož, môže zmeniť svoje presvedčenie a aj jeho následky. Vždy robíme to čomu veríme. Keď uverí, že môže jesť všetko, tak aj všetko bude môcť jesť. Možno nie hneď všetko, lebo aj mikrobióm potrebuje čas na prispôsobenie sa novému druhu potravy, ale postupne určite. Pochopením príčinných súvislostí môže odstrániť zo svojej mysle mentálne obmedzenia v podobe strachu a zmenou presvedčenia na zdraviu prospešné, že telo bolo stvorené tak, aby sme mohli jesť všetko, skutočne aj môže začať všetko postupne jesť.

Lenže ľahko sa to hovorí. Podvedomá myseľ, v ktorej sídli naše naprogramovanie strachom je milión krát silnejšia ako vedomá časť mysle. Nestačí si len na vedomej úrovni povedať, že zajtra sa už nebudem báť a začnem jesť všetko. Tak to nefunguje. Je to cesta zmeny. Najúčinnejšia cesta je preprogramovať svoje strachy, ale to je vnútorná práca na ktorú nie je ešte každý pripravený. Preto jednoduchšia a všetkým bližšia voľba, je cesta vedomej zmeny napr. prekonaním strachov malými dávkami jedla z ktorého máme strach, že nám po jeho zjedení bude zle. „Myslíme si, že by vám mohlo uľaviť mikrodávkovanie, keby ste ho začala jesť vo veľmi malých dávkach a postupne sa prepracovala k väčším porciám.“ Mohlo by to pomôcť. „Skúste do jedálnička zaradiť menšie porcie a keď tomu dáte niekoľko mesiacov, časom by ste možno mohla začať jesť oveľa širšiu škálu potravín.“
 
„Mikrodávkovanie chipsov sa mi vážne páči. Mám z toho veľkú radosť. Úplne ma to dojalo. Ale bola to dosť dlhá, náročná cesta.“ Mikrodávkovanie jej pomáha prekonať strach aj keď na pozadí sa stále spúšťajú programy strachu, či to čo zjedla aj keď len v malých dávkach, nebude škodiť jej telu. „Veľmi ma nadchla predstava mikrodávkovania chipsov. Po troškách mením svoj jedálniček. A je to super. Niekedy si dám tri chipsy denne a netrápi ma to. I keď mi vŕta hlavou, či sa stravujem správne, alebo sa mi nejak mení chémia mozgu.“
 
Mayina cesta k uzdraveniu vedie odstránením strachu z mysle cez pochopenie, že sa nemá čoho báť. Zle jej nebolo z toho čo zjedla, ale preto, že z toho jedla mala strach a dopredu si predstavovala ako ju bude bolieť brucho. Z mentálnej projekcie budúcej bolesti brucha sa stala „fyzická“ bolesť brucha. Myšlienka sa zhmotnila do bolesti brucha. Telo reaguje na myseľ a nasleduje ju. Je to nádherný príklad noceba, keď uveríme negatívnej lži, a telo zareaguje na základe tohto negatívneho presvedčenia. Ako sme si už povedali, mozog je len chemikom a každá myšlienka je pre neho skutočná. Telo svoju fyziológiu prispôsobilo predstave bolesti a preto keď zjedla to, z čoho mala obavu, tak ju aj skutočne na úrovni tela začalo brucho bolieť. Nie ale z potraviny samotnej. Tá bolesť neexistovala na úrovni procesov tela, bola iba vsugerovaná na mentálnej úrovni. Celý Mayin problém je psychosomatický. Ak odstráni z mysle strach, tak bude môcť znova jesť všetko, pretože telo bez stresu funguje v otvorenom rastovom režime tak ako bolo stvorené. V otvorenom režime bez strachu a stresu telo už nemusí reagovať na negatívne predstavy plné strachu a bolesti, lebo už žiadne nie sú.

Dovolím si ešte na jednom príklade zo života ukázať ako reaguje telo na myseľ. Práve v období písania tohto príspevku som mal možnosť vidieť rovnakú reakciu tela na myseľ o ktorej tu teraz píšeme. Dcére som na raňajky pripravil anglické raňajky, ktorých súčasťou boli aj párky. Keď ich už mala zjedené sa ma spýtala: „Tatinko neboli tie párky pokazené? Mali nejakú zvláštnu chuť.“ Zo srandy som jej odpovedal, že možno aj áno, lebo aj mne sa zdali divné. Okamžite ju naplo na vracanie a bežala na záchod. Tu je vidieť krásny príklad ako telo reaguje na myseľ. Keby som jej bol povedal, že včera som ich kúpil a že tieto párky presne takto majú chutiť, zostala by v úplnom kľude. Asi by to pre ňu nebol kulinársky zážitok a nabudúce by si ich nedala, ale určite by nešla vracať. Presne toto zažívala Maya keď jej telo reagovalo na myšlienku strachu z bolesti brucha, „fyzickou“ bolesťou brucha.

Je super vedieť, že telo takto funguje. Do budúcnosti je preto dôležité uvedomovať si, že ak sa rozhodneme znova zjesť niečo z čoho sme mali predtým obavu, nesmieme mať očakávania ako telo zareaguje. A prečo? Pretože očakávania rezonujú frekvenciou strachu a myseľ je sústredená na budúci výsledok. Bude ma bolieť brucho? Nebude ma bolieť brucho? No bude. V takomto nastavení strachu vás určite opäť bude bolieť brucho lebo frekvencia strachu pri konzumácii rovnakého jedla s ktorým sa nám spája bolesť brucha je v očakávaniach, ktoré nie sú ničím iným ako myšlienkou strachu či sa niečo v budúcnosti stane alebo nie, stále prítomná. Ťažko to vysvetliť slovami.

Tak ako sa učíte počúvať telo cez pocity, naučte sa vnímať aj svoje myšlienky a z nich plynúce pocity. Zastavte sa a precíťte ten pocit keď sa bojíte. Sústreďte svoju pozornosť do vnútra. Navnímajte ho. Uvedomte si ho. Zvedomte si ho. Keď si ho začnete uvedomovať, môžete začať s ním pracovať. To bude začiatok zmeny. Potom si dokážete položiť otázku: Čoho sa vlastne bojím? Vtedy pochopíte, že ste tvorcom a všetko si spôsobujete sami. Pochopíte tiež, že na myšlienkach záleží a na základe tohto poznania budete vedieť a môcť vedome ovplyvňovať procesy v tele. Aké budú vaše myšlienky a reakcie tela na ne, potom bude záležať už len na vás.

ZÁVER a POUČENIE z príbehu

Už mnohí pochopili, že cesta uzdravenia nie je cesta potláčania symptómov, ale vyliečenia ich príčiny vzniku. A preto skutočné liečenie nie je len o strave. Zdravá strava a rozhodnutie sa liečiť prostredníctvom stravy je dôsledok zmeny myslenia. Meníme svoj životný štýl na zdraviu prospešný, v rámci ktorého sa začíname viac venovať telu a aj ostatným zložkách nášho bytia, ktoré rovnako tak ako telo potrebujú pre svoje zdravé fungovanie správnu výživu. Takže ak chceme byť skutočne zdraví resp. vyliečiť sa, musíme odstrániť príčinu a tou je vždy nejaký deštruktívny energetický model uložený v našej podvedomej mysli, ktorý spúšťa stresovú odozvu tela v prípadoch keď nejde o život.

Všetky tieto informácie sú základné a slúžia k lepšiemu poznaniu tela a jeho procesov cez poznanie širších súvislostí. Celková téma zdravia je veľmi komplexná, ale nám na prebudenie a pochopenie toho, že môžeme vedome ovplyvňovať procesy v tele zatiaľ postačia tieto jednoduché informácie. Ak sa chcete dozvedieť viac obstarajte si knihy od Alexandra Loyda Liečebný kód a Najvyšší princíp na svete, ktoré vás hlbšie uvedú do problematiky preprogramovania strachov na lásku. A prečo na lásku? Lebo láska lieči a vo frekvencii lásky nemôžete ochorieť. Kde je láska, nie je strach. Ak vás táto téma bude zaujímať, môžete sa obrátiť aj na mňa a ja vás prevediem svetom používania energetických nástrojov, ktoré oslobodia vašu myseľ od strachov a telo od stresu. Preprogramovaním budete vnímať nielen život ako zázrak, ale aj váš život sa stane zázrakom. Budete zdraví, šťastní, spokojní ...

Túto moc, zmeniť svoje programy spúšťajúce stresovú odozvu v situáciách v ktorých nejde o život, máme len my. Nikto iný to za nás nemôže urobiť. Vedci, ako aj moderná medicína pri liečení, opomínajú stres ako jednu z hlavných príčin všetkých chorôb. Všetci sa tomu vyhýbajú lebo nevedia čo s tým. Je to neviditeľné a diagnóza sa určuje na základe fyzicky viditeľných symptómov tela, ktoré sú však len následok dlhodobého stresu. Lekári ale nemôžu liečiť naše programy, lebo ich nepoznajú. Dnes sa určujú diagnózy a nie príčiny ochorenia. Jednoduchšia forma je na základe toho čo vidia určiť diagnózu a na základe nej potlačiť symptómy liekmi alebo operáciou. Preto zodpovednosť za zdravie je len a len naša zodpovednosť. Máme nielen schopnosť liečiť sa, ale aj vedome napomáhať telu v správnom fungovaní jeho samohojivých, samoliečivých a samoočistných procesoch.

My sme žili svoj život, nikto iný. Hoci množstvo situácií si nevieme vybaviť, všetko čo sme prežili, úplne všetko je uložené v spomienkach rezonujúcimi určitou frekvenciou. Jediná cesta liečenia je cesta sebapoznania a vnútornej práce so sebou samým a s energetickými modelmi v našich spomienkach. Výsledky sa dostavia postupne, keď odstránime zo spomienok strach. Dôsledok absencie strachu je, že odstránime z tela stres čím umožníme telu fungovať tak ako bolo stvorené. Stačí sa iba pozrieť na to, ako sa hoja rany. Ak nie je naše telo v strese a jeho samohojivé a samoliečivé procesy nie sú ničím obmedzené, rany sa hoja veľmi rýchlo. Ak sa ale rany nehoja rýchlo a majú tendenciu zapáliť sa, tieto zápalové procesy sú pre nás správou, že naše telo je v stresovom režime a imunitný systém funguje v obmedzenom móde. A toto je skúsenosť, ktorou sme si prešli asi všetci.

Tigrí orech je skutočná superpotravina s komplexnou výživou pre bunky a účinkami podporujúcimi zdravé procesy tela. Ale ani benefity tigrieho orecha nebude telo schopné využiť na 100%, ak neuzdravíme svoju myseľ. Uzdraviť ju znamená, oslobodiť ju od strachov, ktoré spúšťajú stresovú odozvu tela v situáciách v ktorých nejde o život. Žijeme v strachu a ani o tom nevieme. Ak nevieme, že strach je spúšťačom stresovej odozvy, nemôžeme ani vedome ovplyvňovať procesy v tele a napomáhať tak jeho správnemu fungovaniu. Žijeme v strese a zároveň sa snažíme byť zdraví. To sa ale vylučuje. Najskôr musíme odstrániť z tela stres a potom všetko čo pre svoje zdravie urobíme, zjeme, vypijeme, zacvičíme bude pre zdravie tela, ako aj pre celkové zdravie veľkým prínosom.
 
Na záver by sme chceli už len povedať, čo znamená tigrí orech a z neho vyrobené produkty TIGERNUT pre nás. Sú darom života a nástrojom, ktorým môžeme napĺňať naše poslanie. Ich prostredníctvom pomáhať ľuďom na ceste ku zdraviu šírením myšlienky NOVEJ KONCEPCIE ZDRAVIA, kde všetko so všetkým súvisí a kde za stav zdravia a jeho tvorbu sme zodpovední len my sami.