Sebaláska ako nevyhnutná podmienka skutočnej lásky.

Sebaláska ako nevyhnutná podmienka skutočnej lásky.

Ak sa chceme naprogramovať na lásku, musíme nielen pochopiť čo to láska je a aké má dôsledky, ale najskôr a hlavne ju musíme cítiť v sebe a vo vzťahu k sebe. Základom skutočnej lásky je sebaláska. Nemôžeme milovať druhých ak nemilujeme seba. Ak milujeme seba, už neočakávame lásku od druhých. Na nikom nie sme závislí lebo keď máme lásku v sebe, už ju nepotrebujeme od druhého. Je to príjemné ak ju dostávame, ale nie sme na nej závislí. Práve táto závislosť je indikátorom toho či máte sebalásku, či ste vo vzťahu k sebe v láske alebo nie. Či viete byť sám so sebou bez toho aby vám niečo alebo niekto v živote chýbal. Veľa sa o sebaláske hovorí, ale málo kto vie, čo to skutočné znamená, ako sa k nej dopracovať a ako sa prejavuje v reálnom živote. V našej vnútornej aj vonkajšej realite. Na úrovni vnútornej reality nezažívame žiadne negatívne pocity alebo emócie, nežijeme životy druhých, nehráme role a nenasadzujeme si masky, sme autentický a nemáme z ničoho strach, sme spokojný a nezažívame žiadne vnútorné konflikty, poznáme svoju hodnotu ako ľudskej bytosti, máme seba v úcte, užívame si svoje dokonalé telo,... a na vonkajšej úrovni prijímame všetko čo je a čo sa deje s láskou a vďačnosťou, s pochopením, že všetko má svoj dôvod a všetko čo zažívame sú potrebné lekcie pre náš ďalší vývoj a rast. Sebaláska je spojená so sebahodnotou, sebaúctou a sebaprijatím. Všetci sme úžasné a jedinečné bytosti a pokiaľ takto vnímame seba, budeme tak vnímať aj ostatných. To čo nechceme aby robili druhí nám, nebudeme robiť ani my im. Už toto vedomé krédo nás učí láske.

Prišli sme na tento svet milovať a byť milovaný. Milovať seba, druhých, život. Ako sme už povedali, základom skutočnej lásky je sebaláska a tej nás učí aj telo. Naše telo je spoločenstvom buniek. Každá zdravá bunka je súčasťou celku a v láske mu slúži. Všetky navzájom spolupracujú, sú užitočné pre celok a tak napĺňajú svoje poslanie. Iba tak môže telo prosperovať. Rovnako je to s ľudstvom. Keď sa naprogramujeme na lásku, konáme v prospech celku, ktorého sme súčasťou. Sme užitoční pre celok a nikomu svojim konaním neubližujeme. A preto svojim konaním neubližujme telu a s láskou sa o neho starajme. Je to zázrak, vďaka ktorému sa môže naša duša v tomto pozemskom živote prejavovať, realizovať, tvoriť a naplniť tak svoje poslanie – byť láskou, šíriť lásku a prežiť život v láske.