"Man is not beautiful physically, but by the mind and the energy he radiates." – Zorba Buddha

17. 06. 2025

The inner creates the outer, and this also applies to the physical aspect of our existence, which is the body. Most people consider beauty only as the external physical appearance of a person and give no attention to the inner. However, true beauty is not only physical, but mostly invisible – internal. It is what a person radiates from their energy field and how others feel in their presence. In other words, it’s the gift we bring to others with our presence.

We have created an illusion of beauty, to which many beautiful souls have succumbed. They are willing to do anything for it, even lie to themselves and others, just to be accepted by others. They resist and interfere with the natural state of the body through various alterations. This would still be acceptable if they didn’t become slaves to their external appearance. Because once the mind is not satisfied with what it sees in the mirror, we can be sure it will never be satisfied. And we will change and change until we realize that we are no longer ourselves, that we have lost our identity. More precisely, we will still be ourselves on the inside, but we will suffer from a disease of judgment and self-rejection.

We spend so much time on the external appearance, which is nothing more than an illusion, that we forget the most essential thing. The real communication, the one that people truly convey, is energetic communication at the level of personal vibrations. And this has nothing to do with the external appearance. When people start to devote as much time to their thoughts, feelings, and emotions as they do to their appearance, the world will become a better place to live.

Physical beauty, as society perceives it, quickly fades away, it becomes mundane tomorrow. We all know this, especially in relationships. A partner may be the most beautiful in the world, but at a certain point, when we no longer feel the flow of love but only the energy of negative emotions like anger, nervousness, dissatisfaction, accusations, blame... In the flow of these energies, when a partner treats you like a stranger, it no longer matters what they look like physically. We no longer see any physical beauty, and we are not interested in it. On the other hand, internal beauty, if it already exists in a person, never fades and does not turn into something destructive. Inner beauty is the only real beauty, which not only persists but, when we devote attention to it through our inner work, it will develop even more over time. We can say that it grows into beauty. Inner beauty lies in how we treat ourselves and others with love, respect, understanding, and gratitude. We are givers of smiles, joy, good mood, and well-being. We know that everything is in motion and subject to change. Therefore, we do not take things for granted and are aware of their transience. We try to live every moment in such a way that we never regret anything and that we give our best to everyone. Seeing another person happy is also our happiness, and seeing them unhappy is our unhappiness. That is love.

Our physical body is exactly as it should be, as infinite intelligence wanted it to be. There is a reason for it, just like everything else that is and happens. This is us. "Wonderful and perfect beings in their imperfection." When we think something else about ourselves and want to be someone other than we are, we punish our body. And our body is infinite intelligence, serving us with love. All processes happen automatically, without us being aware of them. It is the body that teaches us love. It teaches us gratitude. Every day, thank the body for serving us with love and allowing us to manifest in this earthly life, create, and fulfill our mission. Let us stop taking it for granted and begin to realize its immense intelligence, which is enlivened by the soul and responds to the mind. "Emotions are the body's responses to the mind." If our emotions are positive and resonate with the energy of love, every single cell is filled with this healthy energy. If the emotions are negative, and this state persists too long, cells can degenerate and turn against the whole, because just like our mind, the body works like a computer. Every single cell has its own program, and if it is not infected by a virus – a negative energy, it works correctly, for the benefit of the whole. If there is an energetic and chemical imbalance in the body due to long-term negative emotions, and destructive energy from fear prevails in the cells, the cell becomes infected by viruses and turns against the whole. Symptoms that we know as diseases will start to manifest on the body. And in the worst-case scenario, it can even destroy the organism to which it belongs. So what is more important? Attention and time devoted to inner beauty or time devoted to the external illusion of beauty? Creating a healthy environment for cells is the way we allow cells to function properly and simultaneously show them gratitude. And that is love.

What do we see when we look in the mirror? I see a wonderful and perfect being, who is completely thrilled with what they see in the mirror. And how others see us does not concern us at all. It is not about us, but about them. This was excellently expressed in the movie Matrix Resurrections, when Neo saw himself in the mirror as Neo, and everyone else saw him as someone completely different. So why do we want to be someone else and are not satisfied with ourselves and our bodies? The reason is simple. We all long for love and acceptance. We are not satisfied with what we see in the mirror, and therefore, we torment our bodies and treat them harshly. Because we do not seek love within ourselves, but look for it in others, and everything we do, we do to make others like us, to be good enough for them, and for them to accept us. The reason for this programming must be found in childhood. It stems from a lack of love, attention, constant judgment, and non-acceptance of our natural selves, not accepting us as we are. As a result, our subconscious has been programmed with very complex destructive programs that are not beneficial for our lives, and they automatically trigger in most of our life situations.

Let's take a closer look at the subconscious program of judgment. It triggers automatically, and most people are not aware of it. As soon as something catches our attention, we start judging it. We judge everything and everyone. From childhood, we have also been judged, and we learned to judge. Even in school, in the context of learning our mother tongue, we learn adjectives and epithets. At a certain point, judgment became our automatic programming. Isn’t it so? Let’s observe ourselves! When we see something or someone, we automatically, without being aware of it, start to judge. We describe what we see, and this description is usually critical and negative because it corresponds to our current majority programming. But this description has nothing to do with reality. It is only a distorted image of reality created by our mind, based on our programming. So, what is beautiful to us and what is ugly, big, small, symmetrical, asymmetrical... And thus, we judge ourselves, others, life... Without realizing it, we punish not only ourselves, since we can never achieve the illusion of perfect beauty created by the human mind in its madness, but we also punish and hurt others when we judge them. In fact, we judge them, and yet we know nothing about them. And since we all do it, we hurt each other. Isn’t that madness? The only way to change is to start realizing this program, observe ourselves when we judge, and consciously work on reprogramming it. The result of reprogramming will be a new consciousness that will no longer judge, but understand that "Everyone and everything is perfect just as it is."

Physically, the body may age, but inside, we can still feel young. How we feel inside will exactly correspond to how healthy our body is. The fact that the body ages does not mean it can no longer serve us. If we have not taken it for granted and have taken good care of it on every level, the body will repay us. Today, many older people, instead of enjoying life until the end, focus on nothing but diseases, doctor visits, hospitals, and having money for medications. All of this does not have to be part of aging. We know that one day we will depart, but we can leave either sick or, when our time comes, we can leave healthy. Our way of life, our lifestyle, is our choice. Now that we know this, it is up to us how we choose to live.

Everyone should age with grace. Let’s accept the flow of life in its perfection and without resistance. We don’t need to make something out of ourselves that we are not. The time we devote to the illusion of beauty due to the inability to accept ourselves, let’s rather devote to our inner beauty, which will manifest in our relationships with others with kindness and understanding. Let our inner beauty be an inspiration and motivation for others to understand what is truly important and beautiful.

Zorba Buddha
A man of the new age enjoying worldly pleasures in a spiritual way – with love, without fear.

Vnútorné vytvára vonkajšie a to platí aj pri fyzickej stránke našej existencie, ktorou je telo. Väčšina ľudí za krásu považuje len vonkajšiu fyzickú stránku človeka a vnútornej nevenujú žiadnu pozornosť. Skutočná krása človeka však nie je len fyzická, ale hlavne tá neviditeľná - vnútorná. To čo človek zo svojho energetického poľa vyžaruje a ako sa ostatní cítia v jeho prítomnosti. Inak povedané, aký dar prinášame svojou prítomnosťou druhým.

Vytvorili sme si ilúziu krásy, ktorej tlaku mnohé krásne duše podľahli. Sú ochotné urobiť všetko pre to, dokonca aj klamať seba a druhých, len aby ich druhí prijali. Odporujú a zasahujú do prirodzenosti tela rôznymi úpravami. Aj to by bolo ešte v poriadku, pokiaľ sa nestanú otrokmi svojho vonkajšieho vzhľadu. Lebo ak raz myseľ nie je spokojná s tým čo vidí v zrkadle, môžeme si byť istí, že nebude spokojná nikdy. A my sa budeme meniť a meniť až zistíme, že už to nie sme my, že sme stratili svoju identitu. Presnejšie, stále to budeme my, vo svojom vnútri, ale budeme trpieť chorobou posudzovania a neprijatia samého seba.

Toľko času venujeme vonkajšiemu vzhľadu, ktorý nie je ničím iným len ilúziou, že zabúdame na to najpodstatnejšie. To skutočné, to čím ľudia komunikujú je energetická komunikácia na úrovni osobných vibrácií. A tá s vonkajším vzhľadom nemá nič spoločné. Keď ľudia začnú venovať svojim myšlienkam, pocitom a emóciám aspoň toľko času koľko venujú úprave svojho zovňajšku, svet sa stane lepším miestom na život.

Fyzická krása tak ako ju vníma spoločnosť veľmi rýchlo pominie, už zajtra zovšednie. Všetci to poznáme, najmä vo vzťahoch. Môže byť partner najkrajší na svete, ale v určitom momente, keď necítime prúdenie lásky, ale len energiu negatívnych emócií prejavujúcich sa ako hnev, nervozita, nespokojnosť, výčitky, obviňovanie... V ťahu týchto energií, keď sa k vám partner správa ako k cudzej osobe je nám úplne jedno ako vyzerá po fyzickej stránke. Vtedy žiadnu fyzickú krásu nevidíme a ani nás nezaujíma. Na druhej strane vnútorná krása, pokiaľ už v človeku existuje, tá nikdy nepominie a nezmení sa na niečo deštruktívne. Vnútorná krása je jediná skutočná krása, ktorá nielen pretrvá, ale keď jej našou vnútornou prácou venujeme svoju pozornosť, časom sa ešte viac rozvinie. Môžeme povedať, že vyrastie do krásy. Pretože vnútorná krása spočíva v tom, že sa správame sami k sebe a k druhým ľudom s láskou, úctou, pochopením a vďačnosťou. Sme darcami úsmevu, radosti, dobrej nálady a pohody. Vieme, že všetko je v pohybe a podlieha zmenám. Neberieme preto veci ako samozrejmé a sme si vedomí ich pominuteľnosti. Snažíme sa prežiť každý okamih tak, aby sme nikdy nič nemuseli ľutovať a aby sme každému dali zo seba to najlepšie. Vidieť druhého šťastným je aj našim šťastím a vidieť ho nešťastným je aj našim nešťastím. To je láska.

Naše fyzické telo je presne také, aké má byť, ako nás nekonečná inteligencia chcela mať. Má to svoj dôvod, rovnako ako všetko čo je a čo sa deje. Toto sme my. „Úžasné a dokonalé bytosti vo svojej nedokonalosti“. Keď si o sebe myslíme niečo iné a chceme byť niekým iným ako sme, trestáme tým svoje telo. A naše telo je nekonečná inteligencia, ktorá nám s láskou slúži. Všetky procesy prebiehajú automaticky bez toho aby sme si ich uvedomovali. Práve telo je to, čo nás učí láske. Učí nás vďačnosti. Každý deň poďakujme telu, že nám s láskou slúži a umožňuje nám sa v tomto pozemskom živote prejavovať, tvoriť a napĺňať svoje poslanie. Prestaňme ho považovať za samozrejmosť a začnime si uvedomovať jeho nesmiernu inteligenciu, ktorú oživuje duša a ktorá reaguje na myseľ. „Emócie sú reakcie tela na myseľ“. Ak sú naše emócie pozitívne a rezonujú energiou lásky, každá jedna bunka je plná tejto zdravej energie. Ak sú emócie negatívne, a tento stav trvá príliš dlho, môžu bunky zdegenerovať a obrátiť sa proti celku, pretože rovnako ako naša myseľ aj telo funguje ako počítač. Každá jedna bunka má svoj program a pokiaľ nie je nakazený vírusom – negatívnou energiu, pracuje správne, v prospech celku. Ak je v našom tele v dôsledku dlhodobých negatívnych emócií energetická a chemická nerovnováha a v bunkách prevláda deštruktívna energia pochádzajúca zo strachu, bunka sa nakazí vírusmi a obráti sa proti celku. Vtedy sa začnú na tele prejavovať symptómy, ktoré poznáme ako choroby. A v najkrajnejšom prípade môže dokonca zahubiť organizmus, ktorého je súčasťou. Čo je teda dôležitejšie? Pozornosť a čas venovaný vnútornej kráse, alebo čas venovaný vonkajšej ilúzii krásy? Vytvárať bunkám zdravé prostredie je spôsob akým bunkám umožňujeme fungovať správne a zároveň im tým prejavujeme vďačnosť. A to je láska.

Čo vidíme, keď sa pozrieme do zrkadla? Ja tam vidím úžasnú a dokonalú bytosť, ktorá je úplne nadšená z toho čo v zrkadle vidí. A to ako nás vidia ostatní nás vôbec nemusí zaujímať. To nie je o nás ale o nich. Vynikajúco to bolo vyjadrené vo filme Matrix Resurrections, keď Neo sa videl v zrkadle ako Neo a všetci ostatní ho videli ako niekoho úplne iného. Prečo teda chceme byť niekým iným a nie sme spokojní sami so sebou a so svojím telom? Dôvod je jednoduchý. Všetci túžime po láske a prijatí. Nie sme spokojní s tým čo vidíme v zrkadle a preto týrame svoje telo a správame sa k nemu macošsky. Lebo lásku nehľadáme v sebe, ale hľadáme ju u druhých a všetko čo robíme, robíme preto, aby sme sa druhým zapáčili, aby sme pre nich boli dosť dobrí, a aby nás prijali. Dôvod takéhoto naprogramovania musíme hľadať v detstve. Vychádza z nedostatku lásky, pozornosti, neustáleho posudzovania a neprijatia našej prirodzenosti, neprijatia nás takých, akí sme. V dôsledku toho sa naše podvedomie naprogramovalo veľmi komplexnými deštrukčnými programami, ktoré nie sú pre náš život prospešné a automaticky sa spúšťajú vo väčšine našich životných situácií.

Pozrime sa bližšie na podvedomý program posudzovania. Spúšťa sa automaticky a väčšina si ho neuvedomuje. Akonáhle niečo upúta našu pozornosť, začneme to posudzovať. Posudzujeme všetko a každého. Od detstva sme aj my boli posudzovaní a učili sme sa posudzovať. Dokonca aj v škole v rámci výučby materinského jazyka sa učíme prídavné mená a prívlastky. V určitom bode sa posudzovanie stalo našim automatickým naprogramovaním. Že to tak nie je? Skúsme sa pozorovať! Keď niečo alebo niekoho uvidíme, automaticky bez toho aby sme si toho boli vedomí, začneme posudzovať. Urobíme opis toho čo vidíme a väčšinou je tento opis kritický a negatívny, pretože zodpovedá nášmu súčasnému väčšinovému naprogramovaniu. Ale ten opis nemá nič spoločné so skutočnosťou. Je to len našou mysľou skreslený obraz skutočnosti, ktorý vychádza z nášho naprogramovania. Teda to čo je pre nás pekné a čo škaredé, veľké, malé, súmerné, nesúmerné.... A tak posudzujeme seba, druhých, život... Bez toho, aby sme si to uvedomovali, trestáme nielen seba, nakoľko ilúziu dokonalosti krásy, ktorú vytvorila ľudská myseľ vo svojom šialenstve nemôžeme nikdy dosiahnuť, ale trestáme a ubližujeme aj druhým, keď ich posudzujeme. Vlastne ich súdime a pritom o nich nič nevieme. A keďže to robíme všetci, tak si aj všetci navzájom ubližujeme. Nie je to šialenstvo? Jedinou cestou zmeny je začať si uvedomovať tento program, pozorovať samých seba pri posudzovaní a vedome pracovať na jeho preprogramovaní. Výsledok preprogramovania bude nové vedomie, ktoré už nebude posudzovať, ale bude chápať, že „Všetci a všetko je dokonalé presne také, aké je.“

Fyzicky môže telo zostarnúť, ale vo vnútri sa môžeme stále cítiť mladí. Ako sa budeme cítiť vo vnútri, presne tak zdravé bude aj naše telo. To, že telo starne neznamená, že už nám nemôže slúžiť. Ak sme ho nebrali ako samozrejmosť a na každej úrovni sme sa oň dobre starali, telo nám to vráti. Dnes veľmi veľa ľudí vo vyššom veku namiesto toho, aby si užívali život až do konca, neriešia nič iné len choroby, návštevy lekárov a nemocníc a aby mali peniaze na lieky. Toto všetko nemusí byť súčasťou starnutia. Vieme, že raz odídeme, ale môžeme odísť chorí, alebo keď sa náš čas naplní, môžeme odísť zdraví. Náš spôsob života, náš životný štýl, je naša voľba. Teraz keď to už vieme je len na nás ako sa rozhodneme žiť.

Každý by mal starnúť s gráciou. Prijmime prúd života v jeho dokonalosti a bez odporu. Nemusíme zo seba robiť niečo iné ako sme. Ten čas, ktorý venujeme ilúzii krásy v dôsledku neschopnosti prijať sa, venujme radšej svojej vnútornej kráse, ktorá sa prejaví vo vzťahu k druhým láskavosťou a pochopením. Nech je naša vnútorná krása inšpiráciou a motiváciou pre druhých v pochopení toho, čo je skutočne dôležité a krásne.

Zorba Buddha
človek novej doby užívajúci svetské radosti duchovným spôsobom - v láske, bez strachu